Na prelome júla a augusta na Nosickom kanáli medzi hydrocentrálami v Ilave a v Dubnici nad Váhom došlo k ekologickej havárii. Neznámej látke vtedy padli za obeť takmer tri tony rýb.
Pôvodcu otravy sa nepodarilo zistiť, a tak sa s napätím čakalo, kto a či vôbec mestským organizáciám Slovenského rybárskeho zväzu (MsO SRZ) v Dubnici nad Váhom a v Trenčíne nahradí niekoľkomiliónové škody. Už na druhý deň po otrave predseda dubnickej organizácie Jozef Gregorík predpokladal, že príčinu a vinníka sa kompetentným orgánom odhaliť nepodarí, takže nebudú môcť od neho vymáhať náhradu škody.
Jedinou možnosťou bolo preto obrátiť sa so žiadosťou o dotáciu na Environmentálny fond a čakať, či sa z veľkého koláča ujde kúsok aj ekologickou haváriou postihnutým považským rybárom. I keď sami tomu nedávali veľkú šancu, začiatkom novembra sa dočkali milého prekvapenia. Fond rozhodol o poskytnutí dotácie 1 564 900 korún MsO SRZ Dubnica nad Váhom a 1 344 900 korún MsO SRZ Trenčín na obnovu ichtyocenózy rybárskych revírov postihnutých hromadným úhynom rýb.
Keď sme sa v stredu obrátili na predsedu MsO SRZ Dubnica nad Váhom Gregoríka so žiadosťou o podrobnejšie informácie, ani sám ešte nevedel, že dotácia je už na účte dubnickej organizácie. „Vidíte, o tom ani neviem. Keď sme si situáciu overovali začiatkom minulého týždňa, peniaze z Environfondu ešte na našom účte neboli,“ zareagoval milo prekvapený Gregorík. Ako nám ďalej povedal, so zarybnením časti Nosického kanála medzi Ilavou a Dubnicou nad Váhom začali už predtým, ako sa dozvedeli o poskytnutí dotácie. „Vodu sme mŕtvu nechať nemohli, a preto sme vysadili 125-tisíc kusov podustvy v celkovej hodnote 315-tisíc korún, po nej sme do kanála vysadili jednoročného, dvojročného a trojročného kapra, v najbližších dňoch dostaneme násadu dravých rýb – šťuky a zubáča,“ povedal Gregorík.
Hoci dubnická organizácia utrpela väčšie škody ako susední Trenčania, dotáciu dostali v porovnaní s MsO RZ Trenčín len zhruba o dvestotisíc korún vyššiu. Podľa Gregoríka síce vytiahli Trenčania z otráveného kanála viac rýb, no v dubnickej časti kanála „padli“ ušľachtilé ryby (sumec, zubáč, šťuka), kým Trenčania prišli o väčšie množstvo bielej ryby. „Nie je dôležité, či sme dostali viac o dvesto alebo o päťstotisíc. Podstatné je, že vody ožijú a je jedno, či sú to trenčianske alebo naše. Ryby sú prírodné bohatstvo tohto štátu a patria všetkým,“ zakončil Gregorík.
Rybári z Dubnice nad Váhom žiadala z fondu dvojmiliónovú dotáciu, napokon sú vďační aj za spomínanú sumu. Päť percent z nej (náklady na výlov uhynutých rýb z vody a ich odvoz do kafilérie) museli hradiť z vlastných zdrojov. Viac ako 1,5 milióna z Environfondu pôjde podľa Gregoríka na zarybnenie Nosického kanála a ďalších takmer milión korún z vlastných zdrojov použije MsO SRZ Dubnica nad Váhom na zarybnenie ďalších svojich revírov podľa plánu zarybnenia. ⋌(POK)
