Kto chcel, mohol sa prísť len tak trochu báť
Takmer na deň presne sa opäť po roku dubnické Centrum voľného času premenilo na tajomné miesto stretnutia všetkých bytostí a postáv, ktoré nechcete stretnúť vo dne, nie tak ešte v noci.
DUBNICA NAD VÁHOM. V tmavých, hrôzu a strach vyvolávajúcich priestoroch podfarbených tónmi strašidelnej hudby, sa už po tretíkrát uskutočnilo podujatie Strašidelné CVČ, tento rok s podtitulom Poďte sa s nami tak trochu báť. Toto „lákavé“ pozvanie, veď kto by sa už chcel báť len tak z ničoho nič, využila takmer päťstovka divákov, ktorí si cestu do areálu CVČ našli aj napriek nepriaznivému počasiu. Vzápätí sa stali svedkami hraných príbehov s tými najrozličnejšími výtvormi, pričom nechýbali ani pavúky, netopiere a hady.
„Priznám sa, mal som trochu aj strach,“ hovorí Jaroslav „Eiffel“ Malenčík z CVČ, režisér, kreatívec a duša celého podujatia, ale vzápätí dodáva: „Veď v prípade podujatia pomenovaného prívlastkom strašidelné je to pochopiteľné, ale mal som skôr obavy z toho, ako to celé dopadne.“ Nadšené divácke ohlasy po podujatí ho však upokojili a spolu so slovami chvály na adresu celého tímu CVČ a všetkých, ktorí sa o jeho zrealizovanie pričinili, už teraz môže spolu so svojimi kolegami rozmýšľať o tom, čo vylepšiť, čo zmeniť a čo nové atraktívne priniesť, lebo ako sám hovorí, „problém nie je ani tak vymyslieť, ako skôr pokúsiť sa všetko zrealizovať podľa našich predstáv, o čom sme sa presvedčili aj tento rok, keď sme boli nútení na poslednú chvíľu zmeniť niektoré scénky“.
O tom, že podujatie je z roka na rok atraktívnejšie nielen pre divákov, ale aj pre samotných účinkujúcich, by vedela rozprávať Alena Ladecká z CVČ. Ako vraví: „Tento rok sme mali takmer 70 účinkujúcich, zväčša detí a našich dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhajú na viacerých našich podujatiach. Svoj záujem vystupovať na Strašidelnom CVČ nám avizovali už niekoľko týždňov vopred“. Teraz už však s úsmevom na tvári vraví, že mali skôr problém, či sa nájde pre ne vôbec miesto.
Napokon to dobre dopadlo a na divákov čakalo množstvo tajomných prekvapení, vyvolávajúcich nielen údiv či skutočný strach, ale v neposlednom rade aj úsmev na tvári. A to bol hlavný motív. Aby divák odchádzal spokojný a s dobrým pocitom, že strach dnes nechal za dverami Strašidelného CVČ. A že sa organizátorom podarilo splniť tento zámer, potvrdzuje je z roka na rok vyššia divácka účasť.
