Prví židovskí králi

Izraeliti boli jeden z mála historických národov, ktorému spočiatku ne-
vládol žiaden panovník – kráľ, cisár, sultán...

Vodcom všetkých kmeňov bol „sudca“ – ten ich viedol do boja, on rozhodoval o „veľkých“ veciach celého spoločenstva. Posledným zo sudcov bol Samuel.
Ľud si totiž, po vzore iných národov, vyžadoval kráľa. Samuel sa tejto požiadavke najprv bránil, no nakoniec ustúpil, aj keď Izraelitov upozornil na to, že ich prianie je v rozpore s božím plánom. Prvým izraelským kráľom sa stal Saul. Po ňom na trón zasadol Dávid, ktorého nahradil azda najznámejší izraelský kráľ – Šalamún. Po smrti Šalamúna vypukli v ríši rozbroje, ktoré rozdelili krajinu na dve kráľovstvá – Izrael a Judsko. Izrael nemal šťastie na dobrých vodcov, a tak bolo toto kráľovstvo asi v r. 700 pred n. l. zničené. Taký istý osud čakal o sto rokov neskôr aj Judsko. Odvtedy Židom vládli samí cudzinci – Babylončania, Peržania, Gréci, Rimania.