KONCOM OKTÓBRA sa konal 4. ročník ITSF majstrovstiev sveta v stolnom futbale. Považskobystričan Marek Vaňous s Marekom Matysom sa kvalifikovali do súťaže otvorených dvojíc, ktorej sa celkovo zúčastnilo tridsaťšesť párov zo štvrť stovky krajín sveta.
Aklimatizácia
„V prvý deň turnaja hrali iba jednotlivci, a tak sme mali čas trošku si oddýchnuť po 13-hodinovej ceste. Mne osobne deň navyše naozaj prišiel vhod, pretože som celý čas šoféroval. Vždy mi chvíľu trvá, kým sa z takejto cesty úplne zotavím. O deň neskôr som vstal trošku skôr, aby som sa pred kvalifikáciou poriadne rozohral. Ráno sa mi nikdy nedarí tak, ako by som chcel. Neviem sa na hru dobre sústrediť a veľmi dlho mi trvá, kým sa ako tak preberiem. Do optimálnej formy sa dostávam až večer okolo šiestej večer,“ hovorí Marek.
Okrem toho mal hrať na neobvyklej pozícii - obrancu, na ktorú si jeho spoluhráč príliš neverí. Obrana je v stolnom futbale veľmi náročná a vyžaduje si jednak veľké sústredenie, no najmä úplne iné zmýšľanie ako pri hre v útoku. Pre menej skúsených hráčov to vôbec nie je ľahké a často robia chyby, ktoré vás môžu stáť celý zápas. Marek Matys je výborný hráč, ovláda takmer všetky foosballové techniky, no jeho slabinou je zatiaľ taktika. Najväčší problém mu robia rozhodujúce momenty zápasu, no pri dobrom vedení a dobrej defenzívnej hre spoluhráča dokáže odohrať výborné zápasy. „Práve na tomto sme chceli našu hru stavať,“ tvrdil M. Vaňous, známy vo svete foosbalu aj ako Junior.
Kvalifikácia
Úvodné kolá hrala dvojica na ich domácom stole Garlando, ktorý najviac vyhovuje štýlu hry, ktorý preferujú. Na turnaji takejto úrovne sú všetci súperi kvalitní, no ich mohlo tešiť, že v kvalifikácii nedostali nikoho z kategórie „neporaziteľných“. Najťažší zápas čakal našich proti holandskej dvojici Henk Habets – Danny Janssen, ktorí vlani skončili štvrtí a vysoké ambície mali aj tento rok. Kvalifikácia sa hrala na jeden set do sedem, na každom domácom stole súperiacich tímov. „Prvý zápas sme hrali proti skúsenej domácej dvojici Roberto Giovannini – Giuseppe Repici a čakali sme pomerne vyrovnaný duel. Marekovi Matysovi zápas moc nevyšiel. Našťastie, aj súperom chvíľu trvalo, kým si zvykli na zápasové tempo a veľký problém im robila hlavne defenzíva. Strelil som šesť gólov z obrany a vyhrali sme 7:1. V ďalšom dueli sme narazili na neznámu brazílsku dvojicu Fonseca – Goncalves, ktorá sa však ukázala ako nepríjemný súper najmä kvôli veľmi agresívnemu štýlu hry. Presne takýto zápas sme potrebovali, aby sme sa dostali do správnej teploty. Museli sme bojovať o každú loptičku a nerobiť zbytočne veľa chýb, čo sa nám nakoniec podarilo. Po víťazstve 7:5 sme mohli hrať pokojnejšie, pretože sme mali postup do vyraďovacích bojov takmer istý. Pozíciu sme si ešte zlepšili v dvoch nasledujúcich dueloch proti slovinským reprezentantom Breznik – Muhic, ako aj v opakovanom dueli proti Brazílčanom. Všetky sme vyhrali, vďaka čomu sme sa priebežne ocitli na vedúcej pozícii,“ spomína Junior.
Tri najťažšie sety dvojicu ešte len čakali, čo dokázal hneď prvý z nich. Talianska dvojica Giovannini - Repici im hladkú porážku vrátila aj s úrokmi. Prehra ich stála vedúcu pozíciu, no cítili, že majú možnosť dosiahnuť na nečakane dobré priečky. V priebehu pár minút viedli nad štvrtou najlepšou dvojicou minulého roka 5:0. S týmto stavom však prišlo uspokojenie, a nakoniec boli radi, že zápas dotiahli do víťazného konca (7:5). Veľmi podobne sa vyvíjal aj odvetný set, v ktorom viedli 5:2, no o víťazstve musela rozhodnúť až posledná loptička.
Ideme ďalej
Eliminácia sa hrala až na ďalší deň. „Na veľké prekvapenie nás v prvom kole čakali starí známi Habets s Janssenom. Rozpisovanie celého zápasu by vošlo na niekoľko strán, no napokon sme vyhrali. V osemfinále sme narazili na ešte nepríjemnejších súperov Christiana Heiseho a Rubena Heinricha z Nemecka. Nie že by bola holandská dvojica z prvého kola slabšia, ale Heise s Heinrichom si ako domáci stôl vybrali francúzske Bonzini, s ktorým máme obidvaja pomerne veľký problém. Aj keď s troškou šťastia, vyhrať sme si zaslúžili, čo po zápase priznal aj súper,“ približuje duel Marek.
V štvrťfinále čakal Slovákov aktuálne druhý hráč svetového rebríčka Robert Atha so spoluhráčom Jujharom Sohim (GBR). Ich domáci stôl Tornado dvojici veľmi nevyhovoval, lebo na ňom ešte nikdy žiadny turnaj nehrali. Napriek tomu sa im na ňom obidvom hrá celkom dobre, tak sa rozhodli hrať v pôvodnej zostave: Marek v útoku, Junior v obrane. Žreb vyhrali Angličania a rozhodli sa začať na Tornade. „Prvý set sme prehrali 3:5, a ak sme chceli pomýšľať na semifinále, museli sme ten druhý vyhrať. Tam sme hru o trošku zlepšili, ale za stavu 3:3 sme dostali 2 nešťastné góly, ktoré rozhodli. Tretí set na Tornade sa začal podobne ako prvý. Najväčší problém nám robili prihrávky Sohiho na Athovu päťku, s ktorými si Marek nevedel rady. O poznanie som zlepšil chytanie, ale súper mal aj tak stále navrch. Za stavu 3:1 sme sa rozhodli vymeniť, čo sa ukázalo ako dobrý ťah. Skúsil som zrýchliť hru, čo na Britov platilo. Podarilo sa mi streliť dva góly za sebou, ale Atha hneď odpovedal. Ešte raz som vyrovnal a zobral som si time-out. Po dlhšom dohadovaní sme sa rozhodli, že ostanem v útoku. Tentoraz som ale nebol úspešný a pred rozhodujúcou strelou si zobral time-out aj súper. Marek ma poslal do obrany, lebo si veľmi neveril. Bohužiaľ, Atha to trafil perfektne a tak ďalej postupovali oni,“ konštatuje Marek Vaňous. Piate miesto na svete je určite úspechom nielen pre dvojicu, ale aj pre slovenský stolový futbal.
