Článok pokračuje pod video reklamou
l íš a začiatkom tohto roka novelu Pozri sa na seba. Onedlho ich určite poteší novým románom Nepýtaj sa, kde som.
Vo vašich novelách sú dominantnou témou vzťahy – medziľudské v tom širšom slova zmysle, partnerské zvlášť...
- Je to tak. A prečo? Neviem to presne definovať, no myslím si, že každý autor píše najmä o tom, čo ho zaujíma, alebo o čom rád číta. A mňa, asi ako každú ženu, zaujímajú vzťahy, a najmä vzťahy medzi mužom a ženou, ale i dieťaťom a matkou, či otcom, vzťahy medzi kamarátkami. Baví ma ich rozoberať s blízkou priateľkou či sestrou. Pre nás, ženy, sú vzťahy veľmi dôležité, je to akýsi mikrosvet, ktorý je často oveľa dôležitejší ako svet naokolo s tým, čo sa tam deje. Asi je to tým, že my ženy žijeme rodinou.
Tými, ktorí vo vašich knihách kazia“ partnerské vzťahy, sú muži. Podvádzajú svoje manželky, nerešpektujú ich, nemajú pre ne pochopenie, opúšťajú ich... Opierate sa aj o osobné poznatky, že to v živote prevažne takto chodí? Neláka vás tiež téma partnerkami ponižovaných a podvádzaných mužov?
- Chcela by som iba podotknúť, že nie vždy je to také jednoznačné, a nie vždy sú všetky osoby čierne alebo biele. V mojich knihách sú muži, ktorí možno podvedú svoju partnerku, no snažím sa to vykresliť napríklad aj s istým pochopením. Takou postavou je napríklad aj Miro v románe Za to mi zaplatíš! A vždy je tam aj nejaká rozporuplná ženská postava. Nechcem, aby vznikol dojem, že mám zlý vzťah k mužom. Mám ich rada, no jednoducho mám rada dramatický dej, preto majú možno v mojich knihách občas horší charakter. Hoci v živote to je asi vyrovnané, sú dobré ženy, i muži a naopak. Chyby vo vzťahoch robíme všetci. Poznala som aj dobré mrchy a skvelých mužov. No ako žena píšem zo ženského uhlu pohľadu, preto som o ponižovaných chlapoch neplánovala písať.
O čom je váš najnovší román?
- Hlavná hrdinka, učiteľka, sa po dvadsiatich rokoch vyberie s manželom na dovolenku bez detí. Hoci sa veľmi teší, nakoniec je pre ňu dovolenka sklamaním. Manžel stále číta, je a spí, číta, je a spí. Hoci ona čakala možno nejaké romantické prechádzky po pláži... Pohádajú sa a vracajú sa domov o deň skôr. Na diaľnici im dôjde benzín a jej manžel naskočí do okoloidúceho auta s tým, že sa o chvíľu vráti. Hlavnej hrdinke napadne myšlienka: Čo keď sa nevráti? A on sa naozaj nevráti. A hoci predtým jej občas liezol na nervy a často si predstavovala, aké by to bolo, keby zmizol, zrazu zistí, že bez neho je mimo a že už ani nevie, čo jej na ňom prekážalo. K tomu zistí skutočnú pravdu o vzťahu jej rodičov, jej najlepšiu priateľku nechá po rokoch partner a deti ju začnú obviňovať z toho, že zmizol ich otec. Pomaly zisťuje, že jej manžel žil asi ináč, ako si myslela. Viac neprezradím, možno iba toľko, že pôvodný názov knihy bol Všetko je inak, a nakoniec to aj tak bude.
Veľmi rýchlo ste sa stali obľúbenou a populárnou autorkou románov pre ženy. S akou otázkou zo strany médií a čitateľov sa stretávate najčastejšie?
- Asi najčastejšie, ako sa píše román a kde nachádzam inšpiráciu. Na to odpovedám krátko a stručne: Román sa napíše tak, že si to človek odsedí na zadku. Inšpiráciu nachádzam všade okolo, čítam časopisy, noviny, počúvam rozhovory ľudí. Nachádzam ju v skutočnom živote, ktorý mi dá prvotný impulz a ďalej zapojím fantáziu, čo má asi každý spisovateľ. Lebo bez nej by sa ním nestal.
Je o vás známe, že rada chodíte medzi čitateľov. Viete, na koľkých stretnutiach ste doteraz boli?
- Viac ako na dvadsiatich, no vždy je to radosť. Práve spisovateľstvo má oproti mojim bývalým povolaniam letušky a redaktorky tú nevýhodu, že spisovateľ je samotárom a na tých stretnutiach si to vynahrádzam. Mám rada ľudí a stretnutia s nimi sú vždy inšpirujúce.
Chodia na čitateľské besedy aj muži, alebo je to čisto ženská záležitosť?
- Občas sa pritrafí aj nejaký muž, aj keď zväčša ide o šoféra, ktorý dovezie manželku. No mám aj mužov čitateľov a dostávam aj listy a reakcie od nich. Zatiaľ boli len pozitívne.
Máte v pláne osloviť čitateľov aj iným literárnym žánrom? A vôbec, aké máte plány na najbližšie obdobie?
- Nuž, keďže za dva roky a deväť mesiacov mi vyšli štyri knihy, mám pocit, že mám trochu nárok na oddych. Ale len tak sedieť neviem, takže už mám v hlave ďalší námet, bude tiež o vzťahoch, hoci možno v trochu širších, i historických súvislostiach. Okrem toho mám stĺpček v istých novinách raz do týždňa, kde mám voľnú ruku a občas napíšem nejaký fejtón, či reportáž. V pláne mám detskú knihu i rodinnú kroniku, už som si kúpila diktafón, chystám sa vyspovedať všetkých rodinných príslušníkov a zapísať historky pre moje deti, pofotiť miesta, odkiaľ pochádzajú ich predkovia. Plánov je dosť, len času tak málo...
