Výhra pôjde asi na Mikuláša pre deti
Hľadať šťastného čitateľa, ktorý získa päťstokorunovú výhru za posledné aktuálne číslo nášho týždenníka, sme sa vybrali minulý týždeň v sobotu podvečer. Rozhodli sme sa po celotýždennom zhone v meste zablúdiť do hôr, a preto sme zvolili Hornú Marikovú.
Prechádzajúc obcou sme narazili na mladú rodinku s kočíkom stojacu pri bráne rodinného domu. Keď sme oslovili pána domu, či má posledné číslo našich novín, s úsmevom na perách za neho pohotovo odpovedala jeho manželka Ivana Zemančíková: „Keby len posledné. Máme doma celú kopu vašich novín. Manžel ich kupuje kvôli futbalu a potom si už aj ja prečítam, čo sa deje.“ Vladimír Zemančík presne vedel, čo má robiť, aby získal výhru. Ihneď bežal pre noviny a o niekoľko minút nám ich podával so slovami: „Ešte si skontrolujte, či sú to tie správne.“ Boli to ony. A tak sme mu s radosťou odovzdali výhru. „Pôjde deťom, veď bude čochvíľa Mikuláš a potom Vianoce. Ešte uvidíme,“ prezradil nám Vlado. Jeho manželka nemala veľa času zhovárať sa s nami. Na rukách držala malého ani nie ročného Sebastiána, ktorý chcel ísť na zem a zároveň sa snažila spŕškou upozornení krotiť staršieho nezbedníka Kristiána. Ten lietal po dvore ako strela. Raz bol tu, o chvíľu zas tam. Mamine dohovárania však veľmi nepomohli. Kristián sa na chvíľu zastavil, až keď zavelil otec. A tak sme ho začali spovedať. Prezradil nám, že chodí do škôlky v Dolnej Marikovej, tam vraj poslúcha, že sa práve teraz chystá s rodičmi na návštevu k starým rodičom do Podvažia a že sa teší na to, keď bude po dedine chodiť Mikuláš. „No, len neviem, či aj ku nám príde, keď to s tebou takto pôjde ďalej. Ty asi nič nedostaneš,“ postrašila ho mama a prezradila nám, že chlapec by mal ísť na budúci rok už do školy. „Len ja neviem, či ho dáme, keď je ešte taký hravý. Ani ho to veľmi neláka. Keď sme chceli, aby napísal tlačeným písmom svoje meno podľa predlohy, povedal, že on veru takéto veci robiť nebude. Že je s tým vraj veľa roboty, a nebude sa preto zdržiavať. A bolo vybavené,“ skonštatovala Ivana. Potom sme s mladými ľuďmi ešte debatovali o bývaní. Prezradili nám, že je to veľký problém. „Zatiaľ bývame u mojej mamy. Chceme si však postaviť svoj dom. Pozemok máme vyhliadnutý v Podvaží, odkiaľ pochádza manželka. Ak všetko dobre pôjde, možno začneme so stavbou už na budúci rok stavať. Uvidíme,“ prezradil nám niečo zo svojich plánov Vlado. A či vedeli mladí o našej súťaži? Veľmi dobre vedeli, o čo ide. „Už ste boli v našej doline. Čítali sme o tom. Lenže nie tu, ale v Dolnej Marikovej. Ale je dobre, že ste zaskočili aj vyššie. Mojim mladým sa výhra zíde,“ odpovedala za mladých rodičov Vladova mama. Zastihli sme ju na dvore pri robote, presádzala nejaké rastlinky. „Nepestujete kaktusy? Zoberte si z týchto. Je to vďačný druh a keď vyrastie vyzerá veľmi pekne.“ Neodmietli sme a prijali sme darček. Rozhodli sme sa, že si ho zasadíme do kvetináča v redakcii. Bude nám pripomínať našu cestu do Hornej Marikovej v rámci súťaže My – noviny do každej rodiny.
Ak chcete vyhrať päťsto korún aj vy, kupujete naše noviny, súťaž stále pokračuje. Možno sa objavíme práve u vás.
