Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Vďaka sieti riek je Ukrajina plná úrodných nížin a zelených polí

NEPREHĽADNÉ ZALESNENÉ údolia susedia s nekonečnými trávnatými plochami. Chladný tieň sa mení na nepríjemnú horúčavu pri výstupoch na holé hrebene vrchov. „My sme skôr bojovali s dažďom,“ rozpráva Katarína Kočudáková, ktorá sa so skupinou slovenských nad

NEPREHĽADNÉ ZALESNENÉ údolia susedia
s nekonečnými trávnatými plochami. Chladný tieň sa mení na nepríjemnú horúčavu pri výstupoch na holé hrebene vrchov. „My sme skôr bojovali s dažďom,“ rozpráva Katarína Kočudáková, ktorá sa so skupinou slovenských nadšencov vybrala na Ukrajinu.
Hneď po prekročení hraníc sa ocitli zoči-voči soche sv. Cyrila a Metoda v Mukačeve. Zachytávali útržky rozhovorov v rôznych jazykoch. Najviac však počuli ľúbozvučnú ukrajinčinu a ruštinu. „Rýchlo sme si zvykli na trochu zabudnutý jazyk. Pomohli nám sympatickí ľudia, krásna príroda a chutné jedlo. Po výstupe na Velikij Verch (1598 m), na ktorom je veľká kovová trojnožka – geodetický bod a pomerne ostrý hrebienok Stoj (1681 m), sme si vychutnali náš prvý šašlik. Robila ho zručná Ukrajinka v pahrebe priamo pred nami. Pripravujú ho z teľacieho mäsa. K nemu podávajú opekané zemiaky s cesnakom a zeleninový šalát,“ spomína Katarína. Národnou špecialitou Ukrajiny sú halušky. Na rozdiel od slovenských, sú zo pšeničnej alebo pohánkovej múky. Konzumujú sa s kyslou smotanou, posypané škvarkami alebo údeninou. Recepty sa uchovávajú v rodinách po generáciách. O-krem boršču, ktorý má mnoho obmien, je národnou polievkou kuľaša zo zemiakov, pšena a slaniny. „V chatách ponúkajú aj pelmene. Je to vlastne cestovina plnená mletým mäsom poliata smotanou. Doma si ich také neurobím, lebo recept sa nám nepodarilo vymámiť,“ smeje sa Katarína.
Polonina Boržava je jedným z najkrajších a najpríťažlivejších miest Podkarpatskej Rusi. Najvýznamnejšími centrami oblasti sú mestečká Volovec, Mežhorje a Svaljava. Na jej severozápadnom okraji sa využívajú najlepšie lyžiarske svahy celého Zakarpatska.
Legenda Sinevirskej Poľany
V údolí rieky Terebly sa tiahnu osady a samoty ako súčasť horskej dediny. Najväčším jazerom v oblasti s rozlohou viac ako 5 hektárov a hĺbkou 20 metrov je Sinevirské jazero, nazývané aj Morské oko. Je ľadovcového pôvodu. Na jeho brehoch je zakázané stanovať. Ubytovanie poskytuje rekreačný komplex chát okolo jazera. „Taký luxus sme nečakali. Dostali sme dvojposteľové izby s kúpeľňou,“ rozpráva ďalej cestovateľka. „Dážď ustal a odhalila sa nám krása okolitej prírody. Celkový dojem umocňovala plastika umelca Ivana Brodyho, ktorá zobrazuje dve postavy – Siň a Vira. Podľa legendy sa mladý a chudobný Vir zaľúbil do krásnej a bohatej dievčiny. Rodičia nepriali ich láske, preto nechali Vira zabiť a pochovať v lese. Siň plakala na mohyle tak dlho, až naplakala celé jazero. Uprostred jazera vyčnieva maličký ostrovček. Je to vraj mohyla hrobu Vira.“
Dravá rieka Terebla vytvára v okolí Sineviru mohutné pereje, lebo si musí kliesniť cestu cez vrstvy tvrdého pieskovca. Pramení v Sinevirskom jazere. Priamo nad ním sa vypína ľahko dostupný Horhanský vrchol s výhľadom na zalesnené pásmo pohraničia.
Sinevirský národný park má rozlohu 40 400 hektárov. Má 48 minerálnych prameňov, ktoré sa stále využívajú. Ako jediný z piatich parkov ukrajinských Karpát tvorí uzavretú oblasť, plnú zaujímavých zvláštností a turistických magnetov.
Spomienka na Rimanov
Solotvino je menšie mestečko, ale lokalita je známa ťažbou soli už od vlády Rimanov. Výťahom (ešte rakúsko-uhorskej výroby) je možné zostúpiť do hĺbky 200 metrov a prezrieť si štoly. „Nie je to príjemný pohľad. Aj okolie je neupravené, ťaží sa stále. Prepadliská soľných baní boli zatopené a vytvorili prírodné soľné jazero, ktoré slúži ako kúpalisko pre turistov. Vďaka hustote slanej vody sa v ňom môžu kúpať aj neplavci, neutopia sa. Mňa viac zaujali novopostavené vilky, ktoré vyzerajú ako malé paláce. Asi päťtisícové mesto sa, vďaka zástavbe bohatšej vrstvy ľudí, dosť rozrastá. Od známeho mesta Sighetu Marmatiei v susednom Rumunsku ho delí iba rieka Tisa.“
V oblasti Huculov
Predchodcovia dnešného koňa sa objavili v treťohornom eocéne, v geologickej epoche pred 53 miliónmi rokov. Uvádza sa, že na konci štvrtého tisícročia a začiatkom tretieho tisícročia pred n. l. kone z neznámych príčin vyhynuli v južnej časti Európy. Podľa zachovaných záznamov vo väčšom počte žili v ruských rovinách. Až neskôr boli kone skrotené, a to v oblasti dolného toku Dnepra a Volgy. Zvyšky uzdy a stopy po zuboch koňa boli objavené v povodí Dnepra z obdobia asi 4-tisíc rokov pred n. l. „Veľkú národopisnú hodnotu má mestečko Jasiňa. Je centrom Huculov v Zakarpatskej oblasti,“ pripomína Katarína. „Je tu huculské múzeum a pravidelne sa poriadajú huculské národopisné festivaly.“ Huculské etnikum vzniklo asimiláciou valachov s obyvateľmi podhorských oblastí. Vyrubovali lesy a rozširovali pastviny pre dobytok. Chovali aj huculy – malé horské kone. Sú odolné voči nepriaznivým poveternostným podmienkam, využiteľné pre prácu aj pre jazdectvo. „Vyskúšali sme tu ďalšie ukrajinské špeciality: zemiakové placky poliate smotanou (deruni) a kukuričnú kašu varenú v smotane (banoš). Človek jednoducho neodolá,“ prezrádza ďalej čo-to o ukrajinskej kuchyni.
Na okraji mestečka stojí drevený Strukivský kostol z roku 1824. „Najskôr sme si obzerali interiér potme. Až neskôr sme pochopili, že svetlo sa zapína za oltárom, kde môže vstúpiť iba muž,“ pripomína Katarína. V tesnom susedstve huculského typu kostola je miestna zvonica, ktorá sa datuje do roku 1816. Do našich dejín sa zapísala Jasiňa ako najvýchodnejšia rýchliková stanica predvojnového Československa.
Krkolomná jazda na Čiernu horu
Najvyšší vrchol Ukrajiny Hoverla (2061 m) sa nachádza v rozsiahlom masíve Čierna Hora. Všetkých 6 vrcholov ukrajinských Karpát, ktoré prevyšujú 2000 m, leží na hrebeni tohto pohoria. „Všetky trasy majú spoločný začiatok,“ hovorí Katka. „My sme využili autobus cez Rachiv do dediny Hoverla. Na ďalšiu trasu sme mali dohodnutý nákladiak. Stál vo dvore bez predného kolesa. Bolo nám jasné, že sa nepovezieme. Ukrajinec nám pohotovo oznámil, že zavolal kamaráta. Príde hneď, len čo podojí kravy. Hodiny ubiehali a my sme sa zohrievali ruskou pieckou. To znamená, že sa človek plieska rukami do hrudníka a súčasne vyskakuje a búcha jednou nohou o druhú,“ vysvetľuje Katka. ,,Náš transport nakoniec dorazil a vystúpili sme po rebríku na korbu. Po krkolomnej ceste sme sa dostali do sedla vo výške 1537 metrov. Vľavo nás vítala hora Petros, vpravo Hoverla, pred nami biele more z oblakov a tesne pod vrcholom čerstvé snehové políčka. Výhľad bol neopakovateľný, rovnako aj zostup popri starých hranič- ných kameňoch, ktoré označovali bývalú československo-poľskú hranicu, na jeho konci nás prekvapili pekné vodopády. Bol to náš posledný výstup. Ukrajina sa s nami rozlúčila tak, ako nás privítala – dážďom,“ ukončila rozprávanie Katka.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  3. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  4. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  10. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 470
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 758
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 036
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 482
  5. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 382
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 121
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 328
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 292
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 140
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 931
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Záujem o mestskú internetovú stránku každoročne rastie

Dubnická samospráva registruje každoročne sa zvyšujúci záujem o svoju internetovú stránku.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Premiér Igor Matovič.
Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

Už ste čítali?