Jozef Staňo
Rozobratie prasaťa nie je podľa neho jednoduché: „Jedni chcú obariť, iní opáliť, čo je roboty viac. Zabíjačky sú klasikou, ktorú nás naučili už naši prapraotcovia. Život to priniesol a beží, ako hen, kominár,“ ukáže Jozef na kominára, šliapajúceho po ceste hore obcou. „Na dochutenie jelítok či klobás tajný recept nie je. Nemôžeš klamať seba ani zákazníka. Čo treba, to treba, musí to tam byť! Do výrobkov treba to, čo musí, všetko podľa chuti,“ dodáva Jožo.
Jaroslav Meliš
„Zabíjačku treba začať pekne zrána, veď je vždy okolo nej veľa roboty. Čo ste nevideli žiadny film z dediny alebo neboli na zabíjačke?“ pýta sa nás ďalší odborník z Hornej Poruby. Aj on potvrdzuje, že tajomstvom nie je množstvo pochutín a korenín. „Všetko podľa chuti! Ja nič nevylepšujem,“ smeje sa na poznámkach o chrústoch a iných príchutiach. „Kedy som sa dostal k mäsiarčine? Ani neviem,“ premýšľa nahlas, chystajúc „vercajk“ na výrobu jaterníc. Zjednáva ešte cenu na výrobky a čistí ďalšie potrebné náradie. "Zabíjačka je tradíciou, ktorá v dedine vždy bola a bude. Nik ju nevydurí," tvrdí Jaro, ukazujúc na povešané mäso na hákoch a niekoľko výrobkov na tácni v stánku.
Fero Klimo
Tretím do partie je František Klimo. Fero, ako mu všetci naokolo hovoria, je zdatným nielen pri porcovaní mäsa a výrobe jaterníc či tlačenky. Je s ním zábava, a tak nie je divu, že väčšina divákov chodí „na rozumy“ k prvému stolu. „Idem robiť jaterničky. Tri kilá krupov, ryže, pripravili sme aj niečo dopredu, bude, samozrejme, aj tlačenka. Chceme, aby sa ponúklo ľuďom, ktorých mohlo prísť aj viac. Je krásny čas a my sme si mysleli, že pekné baby prídu v minisukniach," ukazuje Fero na babky vo vlniakoch a širokých sukniach. „Tlak vyrovnávame cesnakom. Starosta sa snaží o rovnováhu v krvi, čo sa mu darí. Musíme ho upozorniť, nech to nepreháňa, radšej si to necháme na „fajront". Čo keby sa mi šmyklo a zrazu prsta nikde?" smeje sa Fero, schovávajúc prsty ľavej ruky.