Mikuláš svoj sľub deťom dodržal
Niežeby sa deti Mikuláša báli, ale doľahli ku nim chýry, že z toľkého chodenia po svete a rozdávania balíčkov štedrý deduško ochorel. Podaktorí ho dokonca zazreli i v nemocnici. Veriť, či neveriť...
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Rodičom obzoráckych detí ohlásil hovorca Mikuláša príchod na tretiu hodinu. Svoj sľub dodržal a oneskoril sa iba o päť minút. „Milé deti, keďže prichádzam z ďalekej krajiny večného snehu a ľadu, dopraviť sa ku vám do Považskej Bystrice bolo ťažké. Nie že by som nevládal, alebo nebodaj netrafil, to nie. Iba moje soby už nevládali a zlyhala aj technika. Pri toľkej rýchlosti sa mi zlomili sane,“ ospravedlnil svoj neskorší príchod Mikuláš. „Musel som sa zastaviť v obchodnom dome a kúpiť si nové. Ani si neviete predstaviť, v akom dlhom rade som musel stáť, aby som za sane zaplatil. Nakoniec mi pomohol čertisko Mišo, ktorý tam všetkých tak postrašil, že som v rade napokon zostal iba sám,“ vysvetlil. Mikuláš však deťom neprezradil, že zľakaní boli nielen ľudia v rade, ale i pokladníčka, ktorej museli dať darček, aby vyliezla spod stola.
Kde sa ukrýval čert?
Čertisko Mišo bol schovaný ani nevieme kde. Vieme iba to, že keď vbehol za Mikulášom do redakcie, malá Ivanka spustila krik na raty. Na čerta sa zo vzdoru celú dobu ani len nepozrela.
Mikuláš potom deťom porozprával o tom, ako za jedinú noc pochodil skoro celý svet a v každom kúte, skôr než odovzdal darčeky, počul básničky a pesničky v inom jazyku. Detičky tak počúvali, že ani nedýchali. Len Šimon s Peťom sa v kúte akosi potmehúdsky usmievali. Ale došlo aj na nich. Keď prišlo k odovzdávaniu darčekov, deti už vedeli, že to bude za peknú básničku, pesničku alebo aspoň vtip. Najodvážnejšia bola Lucka, ktorá Mikulášovi zaspievala ako prvá. Svoju pesničku dokončila aj napriek tomu, že čertisko Mišo do nej neustále zapáral a cengal zvoncom. Za ňou nasledovali Janka, Martinka, Ivanka i malý Jakubko, ktorý nielenže nespustil oči z čerta, ale nepustil ani maminu ruku, veď čo keby náhodou... Peťo si svoju chlapskú povinnosť splnil, a keďže podľa jeho slov básničky svedčia viac dievčatám, povedal riadny vtip, za čo si vyslúžil nie balík, ale poriadne balíčisko. A čo Šimon? Mlčal a mal problém... A to taký veľký, že ho čert vzal na plecia a skoro i strčil do vreca, no v poslednej chvíli prehovoril. Nie veľa, ale predsa. Čertovi Mišovi klepli zuby naprázdno. Ktovie, možno o rok si niekoho do pekla predsa len odnesie.
Bol začiatok i koniec...
Mikuláš s čertom sa napokon s deťmi rozlúčili, pretože ich čakalo ešte veľa návštev.
Po ich odchode sa redakcia zmenila na chichotáreň. Rozprávali sa vtipy, rozbaľovali balíčky svietili očká, ochutnávali sa kinderká, a to všetko pri poriadnych porciach pizze. Nečudo, že deťom sa nechcelo od veľkého redakčného stola ani odísť. No piatok, čas uzávierky, je neúprosný, práce veľa, času málo, a tak, milé deti i Mikuláš, dovidenia zasa o rok!