štyria členovia jk dubnica oslavovali
Stalo sa dobrým zvykom, že na záver každej atletickej sezóny schádza sa početná a široká rodina členov dubnického Jogging klubu, organizačného garanta viacerých bežeckých podujatí a jedného z najväčších združení kondičných a rekreačných bežcov na Slovensku na svoje koncoročné „prasiatko“.
Nebolo tomu inak ani v posledný novembrový víkend tohto roka a už príležitosť sama o sebe dávala tušiť, že popri veciach tradičných, preberú sa v klube i veci menej tradičné, nevšedné. Stalo sa. Významné životné jubileá štyroch dlhoročných členov klubu a skúsených, životom zbehnutých športovcov - Mariána Cypriana (60), Vladimíra Fülöpa (60), Pavla Jankecha (50) a Dušana Moleca (50) sa nielen prebrali, ale i oslávili. Celkom určite stáli za to!
Napriek tomu, že Marián Cyprian (7. 9. 1947) je trenčiansky rodák, celý svoj doterajší život prežil v Dubnici. Keď ako pätnásťročný dostal svoj prvý bicykel, novučičký Favorit 12, okamžite vedel čo s ním a do osemnástky bol úspešným reprezentantom dubnického Spartaka. Popri cyklistike tiež výborne súťažne lyžoval. Úplne bezkonkurenčné postavenie v bohatom spektre jeho životných záľub má však celkom nepochopiteľne iný koníček - šach. Hoci začínal ako pätnásťročný samouk, v priebehu niekoľkých rokov sa dokázal vypracovať na úroveň majstrovskej triedy. Dlhé roky hrával prvú ligu za dubnickú „Zettéesku“, dnes je platnou oporou druholigového Hermesu. Je šachovým trénerom prvej triedy a môže sa pochváliť takými odchovancami, akými sú Bombek či Marcin. Nemalé úspechy dosiahol i v korešpodenčnom a kompozičnom šachu, pričom bez zaujímavosti nie je skutočnosť, že v regionálnych novinách MY – Noviny Stredného Považia (Považský Obzor) dlhé roky viedol šachové okienko. „Od šachu sa vlastne odvíja celá moja maratónska kariéra“, dodáva na vysvetlenie Marián, keď pridlho cíti nevyslovenú otázku.„Hľadal som cestu vedúcu ku skvelej kondícii, schopnú eliminovať útrapy šesťhodinových šachových partií. Skúsil som preto behať a zapáčilo sa mi to“, dokončuje pointu šachista v maratónkach, ktorý mal svoju oficiálnu bežeckú premiéru ešte v roku 1981. Vtedy bežal po prvý raz 25 kilometrov dlhý Beh k srdcu SNP v Martine (1:52 h) i svoj premiérový MMM v Košiciach (3:34 h). Dnes má na konte 50 maratónov, z toho jedenásť košických, trinásť dokázal zabehnúť pod tri hodiny. Jeho maratónsky „osobák“ má hodnotu 2:52 h a zabehol ho v Trnave ako 47-ročný. Svoj jubilejný päťdesiaty, doteraz posledný maratón, bežal v Kodani pred piatimi rokmi. Dosiahol čas 3:23 h. Medzi najväčšie atletické úspechy celkom jednoznačne radí medailové umiestnenia z Jacovskej dvadsiatky (2x prvý, 1x druhý, 3x tretí) a medzi najbližšie ciele účasť na maratónoch v Prahe a Londýne, kde by chcel štartovať už vo svojej novej vekovej kategórii nad 60 rokov.
Druhým šesťdesiatnikom a dlhoročným členom klubu je Vladimír Fülöp (23. 7. 1947). Východniar ako vyšitý, temperamentný rodák z Revúcej. Už ako rúči mládenec mal k pohybu veľmi blízko a ten napokon poznamenal i celý jeho ďalší život. Odmalička športoval, no fascinoval ho najmä tanec, ktorému sa v miestnom folklórnom súbore upísal už ako štrnásťročný. Očarený múzami nezanedbával však ani početné športové aktivity. Stíhal všetko, čo škola a život v Revúcej prinášali. Výkonnostne bol na tom až tak dobre, že pred vojenčinou mu „angažmá“ ponúkla vojenská Dukla. Presnejšie povedané, Dukla Tábor. Dva roky sa venoval behom na 800, 1500 a 3000 metrov a dalo sa očakávať, že v kariére úspešného strednotratiara bude pokračovať aj po návrate zo základnej vojenskej služby. Nestalo sa tak. Človek mieni a život mení. Ten jeho mu skrížila vzácna osobnosť, legenda slovenského a dubnického folklóru, Mikuláš Senko, ktorý ho zlanáril do Dubnice. Samozrejme nie behať, ale tancovať! A tak sa v Dubnici usadil natrvalo. Založil si rodinku a v súbore Vršatec vydržal dlhých 16 rokov. K atletike sa opäť vrátil po roku 1985. Behať začal iba tak, sám pre seba, pre radosť. Po horách v okolí Dubnice, po rovinkách popri Váhu. Ako zachovalého „vyslúžilca“ ho do Jogging klubu priviedol jeho blízky priateľ, jedna z dlhoročných opôr klubu, Miroslav Pršek. „Za tie roky som sa zúčastnil mnohých pretekov u nás aj v zahraničí. Nemám to presne zrátané, ale viem, že som zabehol presne 68 maratónov. Môj osobák v tejto prestížnej atletickej disciplíne je 2 hodiny 41 minút a zabehol som ho na jednom z ročníkov Považského maratónu, nedokážem už presne identifikovať ktorom“, vyznáva sa Vlado hrdo, len čo padne reč na rekordy. „Nikdy som ale kvôli rekordom nebehal. Nie sú rozhodujúce. Pre mňa sú sviatkom každé preteky, ktoré sú dobre a s láskou pripravené, som súťaživým typom človeka. V Košiciach som bežal 16 maratónov a vďaka materskému klubu som sa päťkrát zúčastnil i veteránskych majstrovstiev sveta v behu do vrchu. Naposledy tento rok, v rakúskom Bludenzi“ dodáva záverom oslávenec, ktorý zrejme ani pri svojom storočnom jubileu nebude môcť o sebe s určitosťou povedať, či sa cíti skôr atlétom, alebo tanečníkom.
O rovné desaťročie mladší je Pavol Jankech (11.10.1957), skvelý lyžiar, príjemný spoločník, intelektuál na pohľadanie. Rodák z Trenčína začal s behom na lyžiach už v jedenástich rokoch, spoločne s Dušanom Molecom. Niet sa čo diviť, že obaja svorne zakotvili v Dubnici, kde SOU strojárske ponúkalo nielen skvelý profesijný, ale i športový rast. Na výpočet životných úspechov je však skúpy. Z tých lyžiarskych stroho cituje iba najvýznamnejšie - trojnásobný triumf v klasike na najznámejšom domácom lyžiarskom maratóne Biela stopa SNP, 24. miesto na Jizerskej päťdesiatke v Českej republike, 525. miesto a čas pod päť hodín na legendárnom Vasaloppete vo Švédsku – všetko v hlavných mužských kategóriách. Jeden titul a dve strieborné medaily si priviezol z majstrovstiev Slovenska veteránov. Osobitnou a mimoriadne úspešnou kapitolou pre tohto skvelého lyžiara bežca je však triatlon, ktorému sa roky venoval najmä v prípravnom období, mimo hlavnú lyžiarsku sezónu. Je prvým a dvojnásobným majstrom Slovenska v dlhom triatlone (3,8 km plávanie, 180 km bicykel, 42,192 km beh), dvojnásobným strieborným medailistom v strednom triatlone (2 km beh, 90 km bicykel, 20 km beh) a víťazom prestížneho triatlonu v rakúskom Kitzbühli. Už po zenite výkonnosti, okrem Vasovho behu, zúčastnil sa mnohých ďalších známych lyžiarskych maratónov Európy, zaradených do série Euroloppetu či Worldloppetu, ale i viacerých európskych a svetových veteránskych šampionátov v behu do vrchu.
Rady klubových päťdesiatnikov rozšíril tohto roku aj muž, ktorého meno v nedávnej minulosti rezonovalo v ušiach športovej verejnosti vari najviac. Rodák z Myjavy, naturalizovaný Trenčan, Dušan Molec (12. 11. 1957). Už na základnej škole sa venoval viacerým športom, najčastejšie atletike, vodáctvu a bežeckému lyžovaniu. Kvôli láske k lyžiam začal dokonca navštevovať SOU strojárske v Dubnici, kde postupne vyrástol na skutočnú lyžiarsku osobnosť. Pochopilo to aj vedenie vtedajšej ČH Štrbské Pleso, kam Dušana v roku 1976 povolali odkrútiť si základnú vojenskú službu. V Tatrách ho zastihli aj prvé úspechy. Tým úplne prvým bolo 4. miesto na majstrovstvách Československa juniorov. Keď v roku 1979 prestúpil do Dukly Banská Bystrica, otvorili sa mu dvere do štátnej reprezentácie. Konečne si mohol vychutnať atmosféru viacerých veľkých medzinárodných podujatí, nechýbali štarty vo Svetovom pohári. Viackrát zažiaril na Zlatej lyži v Novom Meste na Morave (2. miesto na 30 km, dvakrát 3. miesto na 30 a 15 km, 5. miesto na 30 km), darilo sa mu však i na Tatranskom pohári (4. miesto) a Bezroukovom memoriáli (4. miesto), vybojoval viacero titulov majstra Slovenska, je dvojnásobným víťazom Bielej stopy SNP, nášho najznámejšieho lyžiarskeho maratónu. V roku 1983 sa opäť vrátil do Dubnice, kde svoju bohatú kariéru neskôr aj ukončil. Aj potom však s lyžami precestoval takmer celú zasneženú Európu. V roku 1996, spolu s ďalšími členmi Jogging klubu sa zúčastnil legendárneho Vasovho behu vo Švédsku (90 km za 5:05 h) a s výnimkou Finlandie-Hiihto absolvoval vari všetky významnejšie lyžiarske maratóny Európy, združené do dlhodobých lyžiarskych seriálov Worldloppet a Euroloppet. Odhliadnuc od skutočnosti, že takmer pravidelne koketuje s cyklistikou, nenechal si ujsť ani príležitosť otestovať si svoje fyzické schopnosti na MMM v Košiciach. Jeho čas 2:39 h bližší komentár nepotrebuje.
Poprajme aj my chlapcom v nadchádzajúcom sviatočnom období, aby neúprosný beh času zostal ku nim i naďalej vľúdny a zhovievavý. Aby nechvátal a neuberal nič z ich doterajšej pohody a nesporného športového majstrovstva. Aby sme ich na športoviskách mohli ešte dlhé roky vídavať tak, ako sme ich vídali doteraz. Spokojných, usmievavých, s iskrou v očiach a krásou v duši. Príjemné Vianoce chalani! A na zdravie…
Autor: TCH