Janko Zachara
Pôvodne som mal dostať byt v Dubnici nad Váhom, kam som prišiel v roku 1956, ale v „stopäťke“, kde to malo byť, zrazu miesta nebolo. Povedali mi, že pôjdem teda „na Novú“. Aj tak som musel čakať, no asi v roku 1962-63, už si to presne nepamätám, som sa sem presťahoval. Aký je to pocit byť krstným otcom? Pripadám si ako vyvolený. Je to v čase, keď som náhodou minulý týždeň bol krstiť knihu kamaráta Laca Zrubca v Klube spisovateľov J. Jesenského v Nitre.
Včera som bol na krste knihy o olympizme v Bratislave. Všade sa krstí inak, no je to vždy slávnosť a akt, ktorý si zapamätá človek po celý svoj život."
Stanislav Ďatko
Prvým občanom, ktorý sa narodil v meste Nová Dubnica, je Stanislav Ďatko. „Narodil som sa 22. augusta. 1954. Vo filme, ktorý bol premietnutý pred samotným krstom, bola aj moja mamina, ktoré je tu so mnou i dnes,“ povedal Stano, ktorého pozvánka mesta na krst zaskočila, podobne aj to,že bude jedný z tria krstných otcov. „Som veľmi rád, že si na mňa spomenuli. Možno si na mňa spomenuli pri výrobe filmu, ktorý pripravovali hľadaním v archíve televízie. Som pyšný, že som jedným z krstných otcov monografie,“ dodal prvý občan mesta, v ktorom už dávno nežije. S otcom sa odsťahovali do Trenčianskych Teplíc, kde žije dodnes.
Milan Hort
Podľa podpredsedu Národnje rady Slovenskej republiky Milana Horta závideli ostatní mestu vždy jeho námestie. „Každé mesto má svoj mestotvorný prvok. Myslel som si, že najsilnejším, ktorí nám iní závidia, je námestie. Dnes som si uvedomil, že ešte silnejším sú dvory, ktoré sú vytvorené medzi domami. Tam sa najviac upevňovali vzťahy medzi rodinami a ľuďmi. Architektovi Krohovi sa podarilo vytvoriť niečo bez toho, že by to možno vedel. Vedel, aký to bude mať úžasný náboj. Knihe želám, aby bola pre Novodubničanov ako niečo v časoch, keď sa mesto tvorilo. Aby bola inšpiráciou pre tých, čo sa rodia a budú rodiť, aby boli vyznavači toho kenedyovského: „Nie, čo môže urobiť mesto pre teba, ale ty pre svoje mesto!“