om, Poľskom, Rakúskom a Českou republikou. Jedinou krajinou, na hraniciach ktorej sa nevyhnete kontrolám, tak zostala Ukrajina.
Realitou sa tak stalo to, čo sa pred pätnástimi rokmi zdalo úplnou utópiou. Začiatok konca hraničných kontrol siaha do polovice osemdesiatych rokov. Na svedomí ho mala nespokojnosť francúzskych a nemeckých dopravcov, ktorých privádzali do šialenstva hodiny čakania na spoločných hraniciach. Ich tlaku napokon neodolali ani francúzska a nemecká vláda a výsledkom spoločných rokovaní bol tzv. Saarbruckenský dohovor z roku 1984, na základe ktorého sa zjednodušili kontroly na hraniciach oboch štátov. Myšlienka voľnejších hraníc sa zapáčila i štátom Beneluxu (Holandsko, Belgicko, Luxembursko), a tak 14. júna 1985 došlo v luxemburskej hraničnej dedinke Schengen (má len okolo 400 obyvateľov) k podpisu dohody o postupnom odbúravaní kontrol na spoločných hraniciach, známej tiež ako Schengen I. O päť rokov k nej pribudla vykonávacia dohoda, ktorá sa týkala postupného zrušenia kontrol na spoločných hraniciach – Schengen II. Dnes je prijatie „schengenskej“ legislatívy jednou z podmienok vstupu kandidátov do únie. Voľný pohyb osôb v únii je jednou zo štyroch základných slobôd garantovaných Zmluvou o Európskej únii.
Pätnásť cestných hraničných priechodov Slovenska s Českou republikou je historicky najnovších. Vznikli len pred pätnástimi rokmi a nelogicky narušili nenarušiteľné väzby medzi blízkymi národmi. Predzvesťou vstupu Slovenska do Schengenu bol vstup do Európskej únie v máji 2004, kedy z hraničných priechodov zmizli colné kontroly. Úplné zrušenie kontrol po poldruha desaťročí oslávili obyvatelia prihraničných obcí, ako sa patrí. „Deštrukčná hraničná šou“ neobišla ani náš región. Kým inventár z hraničného priechodu v Červenom Kameni odviezli potichúčky a bez pompy, rozlúčka s hraničnými kontrolami v Lysej pod Makytou, resp. Střelnej, bola ako sa patrí. Už hodinu pred polnocou rozbalila svoje nástroje pred hraničným priechodom hudobná skupina a onedlho sa už z oboch štátov začali trúsiť desiatky dobre naladených Moravanov a Slovákov, aby dali zbohom spoločnej hranici. Ešte pred slávnostným prepílením hranice sa najviac zapotili službukonajúci pracovníci oddelenia hraničnej a cudzineckej polície. Tých zrejme ešte dnes bolia ruky od stoviek pečiatok do pasov, ktoré nedokázali nedať všetkým záujemcom o nevšedný suvenír. Pár minút pred polnocou sa na oboch stranách hranice objavili spievajúce krojované sprievody, ktoré v priebehu chvíľky splynuli v jednu obrovskú, vari tisícovú oslavujúcu masu. Humorné klišé historickému okamihu dalo recesistické vystúpenie totalitného policajta nekompromisne postihujúceho nielen pašeráka, no i v pepitovom burnuse odetú živú repliku teroristu. Tóny populárnej hudby sa potom miešali s viac či menej ladiacimi tónmi slovenských i moravských ľudových piesní, medzi oslavujúcimi pobehovali dievčiny ponúkajúce čosi na zahryznutie, tekutého bolo, pochopiteľne, požehnane z vlastných zásob.
Plejádu príhovorov, ktorá nasledovala pred štátnymi hymnami oboch krajín, odštartovali starostovia hraničných obcí. Svoje vyznanie česko-slovenskej vzájomnosti, zmes spomienok na roky minulé a radosť z novozískanej voľnosti predniesli starosta Lysej p Makytou Pavol Gábik a jeho kolega zo Střelnej Petr Kračmár. „Som hrdý na to, že sme priamymi aktérmi historickej chvíle – zrušenia hraničných kontrol a vstupu do schengenského priestoru. Oddnes sa Slováci i Česi môžu voľne pohybovať po celej Európe, od ukrajinskej hranice až po Portugalsko. A ja som pevne presvedčený, že táto chvíľa sa stane ďalším impulzom na rozvoj tradične dobrých vzťahov medzi oboma národmi a zdynamizuje spoluprácu nielen na regionálnej úrovni,“ ujal sa ako prvý slova Pavol Gábik. „Česi a Slováci sa môžu pochváliť jedným nevšedným rekordom. Za necelých pätnásť rokov stihli postaviť a zrušiť štátne hranice. Nejde o to, že by sme sa hnali za nejakými rekordmi, skôr chcem poukázať na fakt, že sa tak stalo v priateľskom duchu, charakterizujúcim vzťahy medzi oboma bratskými národmi. A to nám môžu závidieť na celom svete. Býva totiž pravidlom, že podobné udalosti vo svete sú neraz sprevádzané vojnovými konfliktmi. Ja som presvedčený, že zrušenie hraničných kontrol ešte viac upevní česko-slovenské vzťahy a že oba naše národy budú v zjednotenej Európe vždy ťahať z jeden povraz. Veľký kus vďaky patrí aj tým, ktorí v posledných pätnástich rokoch strážili našu spoločnú hranicu – príslušníkom hraničnej a cudzineckej polície na oboch stranách. Rovnako, aj ako colníkom, ktorých úloha na hraniciach skončila už pred niekoľkými rokmi,“ doplnil slovenského kolegu starosta Střelnej Petr Kračmár.
Nenostalgické lúčenie s hranicou si nenechal ujsť ani štátny tajomník Ministerstva obrany SR Jaroslav Baška a z českej strany senátor Jiří Čuněk. Obaja boli po štátnych hymnách prvými, ktorí sa chopili pílky a odštartovali začiatok konca hraničným závorám. Po nich sa s rovnakou vervou pustili do pílenia i starostovia ostatných obcí na oboch stranách a pre každého z nich bude kúsok hraničnej závory cenným suvenírom. Neviazané oslavy potom na už bývalom hraničnom priechode pokračovali aj napriek treskúcej zime do skorých ranných hodín. Hraniční policajti z útrob budov odvážali posledné zvyšky inventáru až do neskorého rána. Ich úloha zrušením hraničných kontrol nekončí. Naopak, svoje právomoci budú uplatňovať v prihraničných oblastiach na oboch stranách hranice.
Autor: Milan Podmaník
