mšk považská bystrica má reprezentanta
Hoci hádzanári MŠK Považská Bystrica v posledných šiestich sezónach obsadili v extralige trikrát prvé a trikrát druhé miesto, v reprezentácii sa veľmi nepresadzovali.
Dres s dvojkrížom obliekli Peter Zaťko, Tomáš Stráňovský, Marián Tallo, Pavol Polakovič, Peter Jančík, Martin Maťaš, Česko reprezentovali Rostislav Baďura, Martin Toms a Lukáš Buchta a Litvu Kestas Žaladnauskas. Ani jeden z nich však nepatril k odchovancom. Z hráčov, ktorí na Považí vyrástli, sa tejto cti dostalo Johnovi Trabelssiemu, Petrovi Valáškovi, Petrovi Kukučkovi a Jozefovi Kozákovi. Ďalším sa v závere minulého roka stal 20-ročný Jozef Hanták.
Premiéru absolvoval na vianočnom turnaji v Leviciach a Nových Zámkoch a po sviatkoch si pripísal štvrtý štart proti Rakúsku. Pred rokom hrával len za starší dorast a B mužstvo v I. lige, do extraligového nabitého kádra sa nepresadil. K zmene došlo pred začiatkom sezóny, kedy sa v Pov. Bystrici poriadne zmenil káder a Jozef patril medzi stabilných hráčov. Pomohla mu aj zmena postu, pretože kým Martin Lipták ho staval na ľavé krídlo, teraz hrá na ľavej spojke. „Vyhovuje mi to viac, pretože na krídle sa s loptou stretnem menej a na spojke môžem niečo vytvoriť a aj gólov dávam viac. Pozvánka od trénera Slovenska Heistera ma veľmi prekvapila, vôbec som to nečakal. Prvý zápas s Českom som presedel na lavičke, ale pocit pri tónoch slovenskej hymny bol nepopísateľný. Je to iné ako v medzinárodných zápasoch. Po remíze, ktorú sme zachraňovali v posledných sekundách, som na druhý deň proti Maďarsku nastúpil od začiatku. Nervozita bola veľká, nedarilo sa mi, a tak ma tréner vystriedal. O niekoľko minút, keď som sa upokojil, prišla šanca. Na deviatke sa otvoril priestor, vystrelil som a lopta skončila v sieti. Z ďalšieho útoku sa situácia opakovala, ale bezmocnému gólmanovi pomohla spojnica. V závere som dostal znova šancu, ale nakoniec sme prehrali o gól. V treťom dueli s Poľskom sa mi podarilo skórovať z preskoku, ale na druhý gól a svoj tretí v reprezentácii sa nepamätám. Pri streľbe ma Poliak zasiahol nešetrne do tváre a chvíľu som „bol mimo“. Masér ma postavil na nohy a pri ceste na lavičku mi chalani povedali, že som dal gól. Potešilo ma, že dva zásahy prispeli k remíze, ale na štvrtom mieste to nič nezmenilo. Po turnaji sme sa pobrali domov a pred Silvestrom ma prekvapila ďalšia pozvánka na prípravný zápas s Rakúskom. V zostave už neboli niektorí hráči z vianočného pohára, prišli noví, skúsenejší. Začal som v základe v oboch polčasoch a odohral spolu viac než dvadsať minút, no skórovať sa mi nepodarilo. Do ďalšej nominácie na turnaj do Francúzska som sa nedostal. Sklamanie to nebolo, veď som bol najmladší a nominovaní boli lepší. Verím, že to nebola posledná príležitosť a za reprezentáciu si ešte zahrám,“ dodal Jozef Hanták.