Pozve manželku na obed

DILEMU, ČO S VÝHROU, KAROL DLHO NERIEŠIL
Potom, čo sme v predchádzajúcom období hľadali výhercu päťstokorunáčky v tých najodľahlejších kútoch stredného Považia, rozhodli sme sa trochu zmeniť taktiku. Jedného z našich verných čitateľov sme sa rozhodli odmeniť v najväčšom meste regiónu – v Považskej Bystrici.

Ak si niekto myslí, že nájsť v 42-tisícovom meste niekoho, kto má doma MY – Noviny stredného Považia nie je nič zložité, je na omyle. Tobôž nie v nedeľu krátko popoludní a v počasí, do ktorého nehodno psa vyhnať. Ľudoprázdne ulice na sídlisku Lánska dlho neveštili nič dobrého. Pohľadná slečna kráčajúca rezkým krokom nám bez toho, že by aspoň na chvíľu zastavila, oznámila, že sa ponáhľa, šuhajko „zabušený“ v kapucni oznámil, že nie je z Považskej Bystrice a pýtať sa tackajúceho strapatého a destilátom páchnuceho individua, či nemá naše noviny, sa nám zdalo naozaj zbytočné.
Vtom sa z vchodu obytného domu na Pionierskej ulici vynoril pán v stredných rokocg so sympatickou dievčinou. „Stopercentne ho máme doma. Kupujeme ho každý týždeň, buď ja alebo manželka,“ odpovedal nám štyridsaťtriročný Karol Šperka na otázku, či si nechce prilepšiť poltisíckou. Ešte ani poriadne nedopovedal a rezkým krokom ukrajoval zo schodov ku svojmu bytu. „Tento týždeň ho kúpila manželka. Je to náš pravidelný spoločník a každý z rodiny si v ňom nájde svoje. Mňa oslovuje v prvom rade šport. Ten preštudujem detailne, až potom si nájdem čas na prečítanie iných rubrík. Sú to noviny, ktoré človeku poskytnú komplexný prehľad o dianí v oblasti a ich úroveň je vysoká,“ dodal stredoškolský pedagóg. Ako nám ďalej povedal, jeho záľubou je športový rybolov, hubárčenie a hudba, najmä hra na harmoniku. Jeho koníčky mu manželka toleruje, rovnako nič proti otcovým koníčkom nemá dcéra Katka, o synovi Karolovi nehovoriac. Ten kráča v otcových šľapajách, ba čo sa rybolovu týka, už ho pomaly prerastá. Karol junior sa totiž rybačke venuje súťažne a môže sa pochváliť niekoľkými medailovými úspechmi na celoslovenskej úrovni – zopárkrát bol členom víťazného družstva Považskej Bystrice v celoštátnej súťaži O zlatý blyskáč. Na niekoľkých víťazstvách v neoficiálnych majstrovstvách Slovenska sa mladý Karol podieľal nemalou mierou. „Minulý rok sa nám celkom darilo. Ulovili sme niekoľko kapitálnych šťúk, no i tak sa obaja viac venujeme lovu na plávanú, ako na prívlač. Na rybačku chodíme prevažne po okolitých revíroch, no každoročne si zopárkrát odskočíme aj na Liptovskú Maru či Oravskú priehradu. Aj odtiaľ sme už priniesli pekné ryby,“ povedal nám pán Karol.
Výhra mu urobila evidentnú radosť a ako nám povedal, sú dve možnosti, ako s ňou naloží. Buď urobí radosť sebe a kúpi si nejaké rybárske potreby, alebo, čo označil za pravdepodobnejšie, priloží ešte nejakú korunku a pozve manželku na obed. Napokon, „víťazné“ noviny kúpila minulý týždeň práve manželka.
Príjemné nedeľňajšie prekvapenie napravilo Karolovi Šperkovi pochmúrnu náladu z nevľúdneho počasia. Raz darmo, päťstovka vám len tak z ničoho nič do lona nespadne. I preto sme tu my, aby sme každý týždeň urobili niekomu dobrú náladu. Stačí k tomu maličkosť – kúpiť si týždenník MY – Noviny stredného Považia a o týždeň to budete možno práve vy, na koho sa usmeje šťastena.