Evakuáciu lietadla spôsobila jedna jediná poznámka mladej Talianky so silnými bolesťami hlavy.
Slová, ktoré si zamrmlala sama pre seba: „Mám bombu v hlave,“ totiž začul jeden spolucestujúci. Okamžite o hrozbe teroristického útoku informoval letušku a tá podľa platných predpisov začala okamžite konať. Keďže na palube sa nachádzalo aj niekoľko významných osôb a bezpečnostné zložky nechceli nič ponechať na náhodu, nariadená bola okamžitá evakuácia lietadla, zatknutie podozrivej ženy a kontrola batožinového priestoru. Lietadlo nakoniec odletelo s trojhodinovým meškaním.
Podobný rukopis mal rozruch na zasadnutí Socialistickej internacionály v Paríži v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Spôsobil ho jeden slovenský (robotnícky) politik (v tom čase podpredseda NR SR???). Keď vo svojom oficiálnom prejave po tretí raz použil svoju okrídlenú frázu: „Mňa z toho srdco veľmo bolí,“ organizátori okamžite zavolali najlepšieho parížskeho kardiochirurga. Nechceli, aby im slovenský politik skolaboval priamo za rečníckym pultom. Muž známy ako politik s kelňou v ruke bol veľmi prekvapený, keď ho takmer nasilu odtiahli od mikrofónu a začali mu robiť EKG.