Pri výbere lokality rozhodla náhoda
Pôvodne sa mal Milan vybrať do Sedmerovca, ale náhoda chcela inak. Záhadne sa mu totiž stratila z fotoaparátu takmer poldenná práca, a tak si musel dať v piatok ráno repete. Dubnicu i Ilavu zvládol vcelku rýchlo, no po ceste si za Slávnicou pomýlil odbočky. Že z hlavnej cesty zišiel skôr, to zistil až v Slávnici, konkrétne jej časti, ktorá sa volá Podhorie.
S malou dušou, veď bol piatok dopoludnia, sme oslovili ženičku, ktorá stála v polovičke cesty. „Obzor? Kupujeme. Prečo? Nebodaj mi dáte vyhrať?“ To boli prvé otázky namiesto odpovedí, veď pýtať sme sa mali my! „Samozrejme, že ho máme doma. Len neviem, či je dolu, či hore. U nás, či u mladých,“ hútala Terézia Galková. „Počkajte za mňa na ceste poštárku, aby mi neušla,“ zamestnala nás a bežala pre noviny. Ani sme sa nestihli pozrieť na horný koniec cesty, či poštárka nejde, a výherkyňa bola späť. „Obzor čítavame pravidelne asi osem rokov. Odvtedy, ako zostala nevesta s prvým dieťaťom na materskej. Každý si nájde to svoje. Ja prečítam všetko okrem športu, chlapi zase väčšinou šport. Naša babka všetko. Noviny putujú najskôr od nás k mladým, a potom vedľa do chalupy k babke,“ usmieva sa výherkyňa. „Čakám na poštárku. Viete, malí povyhrávali na žreboch nejaké peniaze, chcem im ich vymeniť,“ tvrdila Terézia, pozabudnúc na vlastnú výhru. „Tieto dve nám zostali doma. Lea chodí do škôlky, Terezka do školy. Pokašliavajú, mali nádchu. Aha! Tam ide naša babka,“ ukázala na vedľajší dom. Pokiaľ prišla babka Paulína, stihli sme sa dozvedieť, že je stále veľmi čiperná, hoci bude mať 1. mája osemdesiatštyri rokov.
„A koľko sme vyhrali? No, dosť. A kde je to napísané? Ako vie, že vyhrala práve ona?“ pýtala sa na všetko možné babka. Keď sme jej všetko vysvetlili, iba sa usmiala. „Takže budem v novinách?“ „Áno, aj s vnučkami,“ sľúbili sme foto najstaršej žene v rodine. „Len ma nedávajte na prvú stranu! Nemám zuby!“ smeje sa. Dozvedáme sa, že má desať pravnukov a šesť vnukov. „Najradšej mám spev, rada som tancovala a rada mám aj robotu. Občas viem vyviesť nejakú hlúposť,“ smeje sa žena. „So spevom to ujde, no na fašiangy som bola chorá a v nemocnici. Nie, nebývam chorá, to len to nezbedné koleno a žlčník,“ vyhovára sa. „Ja a nápadník? Kdeže! Jeden mi stačil. Druhého nechcem, ani keby mal peňazí do neba!“ Žena, ktorú volajú gazdiná, pracovala aj na družstve. „Sedemnásť rokov ako skupinárka. Mala som na starosti ženy, takže som robila takmer všetko. Dožinkové vence vijem ešte dnes!“
A čo bude s výhrou? „Niečo vymyslím, nebojte sa, nezabudnem ani na babku,“ lúčili sme sa v Podhorí, časti Slávnice.
Súťaž o päťsto korún stále pokračuje. Možno sa stanete výhercom o týždeň práve vy. Stačí, ak budete mať doma najnovšie číslo MY noviny stredného Považia.
Autor: MK
