Ďalšie skvelé podujatie na ilavskej hudobnej scéne

prechádzka atmosférou Montmartru
Počas jedného nedeľného popoludnia sa Ilavčania mohli na chvíľu preniesť do Paríža. Umožnil im to koncert Chanson du monde entier.

„Paríž je nabitý takými skvelými umelcami, že vás tam veľmi rýchlo prejde akákoľvek ilúzia o vlastných kvalitách. Buď sa ihneď zorientujete a strmhlav sa vrhnete do ďalšej tvrdej práce, z ktorej skutočné umenie naozaj povstáva, alebo si Paríž jednoducho vychutnáte a s dosť iluzórnou predstavou o vlastnej dokonalosti sa aspoň načas rozlúčite...“ tvrdí vynikajúca banskobystrická šansoniérka, džezová speváčka, hudobníčka a tanečníčka v jednej osobe, Jana Orlická, ktorá Paríž doslova miluje. Viackrát tam učinkovala a z pozície umelca dôverne pozná i viaceré jeho charakteristické vône a chute. Naviac, v metropole svetového šansónu sa jej dostalo významnej pocty - otvárala spoločný ples Čechov a Slovákov žijúcich vo Francúzsku.
V nedeľu, 3. februára vyhovela Jana Orlická osobnému pozvaniu známej ilavskej výtvarníčky Aleny Teicherovej a predstavila sa ilavskému publiku v hudobnom pásme – Chanson du monde entier – pozostávajúcom z toho najlepšieho, čo v jednotlivých hudobných žánroch parížskym Montmartrom od počiatku minulého storočia znelo. Spoločnosť jej tvorili vynikajúce osobnosti, predstavitelia domácej hudobnej scény, Edit Hrehušová (spev), Ľubomír Turcer (spev, klasická gitara), Petra Bialešová (kontrabas), Karolína Ševčíková (rytmická gitara) a hostia pre túto nie každodennú príležitosť osobitne pozvaní, skvelí inštrumentalisti Dušan Milko (sólo gitara), František Róža (akordeón), Pavol Pondelík (saxafón), Rasťo Miklošík (kontrabas) a Vlado Homola (cimbal). Treba objektívne priznať, že spoločnosť, ktorá sa na ilavskom koncertnom pódiu zišla hýrila nesporným muzikantským talentom a majstrovstvom, prerastajúcim nezriedka do sól vrcholnej virtuozity, čo obecenstvo etablované predovšetkým z radov hudobníkov a hudobných priaznivcov svojím hlasitým aplauzom i náležite a citlivo oceňovalo.
O tom, že do Ilavy prišla z rôznych kútov Slovenska naozaj výnimočná muzikantská smotánka schopná inprovizovať v akýchkoľvek situáciách, polohách či tóninách sa mohli náhodní diváci presvedčiť ešte dve hodiny po odpoludňajšom koncerte, kedy sa ku svojim nástrojom všetci vrátili, aby si ešte raz spoločne zahrali. Iba tak, sami pre seba, pre svoje vnútorné potešenie. Celkom nečakane však aj pre potešenie všetkých tých, ktorí sa do sály pod pódium vrátili s nimi a vydržali až do úplného záveru ich duši lahodiaceho muzicírovania.