Účel hostinca v histórii
„Prízemný neskorobarokový objekt je z 18. storočia. Jadro objektu tvorí dvorná časť, predný trakt bol k arkádovej chodbe pristavaný v 19. storočí. Po celej dĺžke hospodárskej a obytnej časti sú k objektu pristavané stajne a vozovne. Ide o typický prepriahací prícestný hostinec s vozárňou, ktorý nebol v stredoveku ničím výnimočným. Slovensko bolo v tom období posiate prícestnými hostincami. Zájazdný hostinec stál vždy pri ceste. Za veľkou bránou bola dlhá chodba ukončená inou podobnou bránou. V chodbe cestujúci z koča vystúpili a vstúpili do jedálne – výčapu. Hostinský mal niekoľko izieb pre pocestných, priestor na hygienu a vo dvore so studňou a napájadlom i stajňu pre kone. Obvykle zamestnával aj opravára alebo kováča, ktorý vedel dať do poriadku voz, podkuť koňa alebo ho ošetriť. Hostinec v každú nočnú či dennú hodinu poskytoval cestujúcim stravu a ubytovanie. Aj keď pôvodná úloha dávnych „motorestov“ časom zanikla, ešte dlho slúžili ako miestne hostince. Doteraz k najznámejším, kvalitne zrekonštruovaným hostincom patrí zariadenie Leberfinger na petržalskom brehu Dunaja. Aj v iných mestách a dedinách by sa dali nájsť tieto praktické objekty s charakteristickou architektú-rou,“ informovala nás Mária Ružôňová z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.
Súčasnosť
Dielo skazy bolo dovŕšené vo februári roku 2006, kedy strecha budovy nápor niekoľkých ton snehu nevydržala a zrútila sa. Už pred dvomi rokmi v apríli dal pamiatkový úrad v Trenčíne podnet na vyčiarknutie z ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Dôvod bol prostý – deštrukcia 300-ročnej budovy tak pokročila, že nebolo nádeje na jej záchranu a kvôli nevysporiadaným majetkovým vzťahom nebolo možné rozmýšľať ani o postavení jej repliky. Bývalý starosta obce Pribina Janda rokoval so stavebným úradom a obec dala súhlas na asanáciu budovy. V stanovisku pre pamiatkový úrad obec ako dôvod uviedla nedostatočnú starostlivosť zo strany majiteľa nehnuteľnosti. Odvtedy však uplynuli dva roky a životunebezpečná budova stále stojí. Podľa slov terajšej starostky Visolají Ľubice Pazderovej je v záujme obce, aby bol objekt zasanovaný, no obec na to nemá finančné prostriedky. Rovnako majiteľka, žijúca v Bratislave, údajne nemieni do asanácie investovať prostriedky. Snažili sme sa s ňou skontaktovať, no po starostke nám odkázala, že sa k celej kauze nemieni vyjadrovať. I napriek tomu, že Krajský pamiatkový úrad Trenčín dal 5. ap-ríla 2006 podnet na Pamiatkový úrad SR na zrušenie vyhlásenia uvedenej nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky – zájazdného hostinca vo Visolajoch z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR, dodnes sa tak nestalo. Podľa Ružôňovej ide o proces, ktorý niekedy trvá dlhšie ako dva roky. Ak sa tak konečne stane,kto by bol ochotný do jeho asanácie investovať...
Autor: POK
