Článok pokračuje pod video reklamou
matka nemá o nich zatiaľ žiadne správy
Keď Mahmud Abbas svojej manželke minulú sobotu tvrdil, že ide s deťmi na jednodňový výlet do Bojníc, netušila, že klame. Obavy, že domov sa už nevrátia, sa začali napĺňať potom, ako jej volal, že budú spať u kamaráta.
DUBNICA NAD VÁHOM. Manželia sú od apríla v rozvodovom konaní, ktoré bolo v októbri odročené. „Manžel oznámil na súde, že ide do Libanonu za chorým príbuzným,“ začíname odmotávať klbko jedeného z množstva osudov manželstiev, ktoré si založili rodinu, hoci každý z nich bol z iného kúska sveta.
„Zoznámili sme sa v Budapešti, kde sme obaja pracovali. Zosobášili sme sa a bývali sme sedem rokov v Libanone, kde som odišla z vlastnej vôle. Nie, arabský svet ma nenadchol iba po zoznámení sa s Mahmudom. Lákal ma dávno predtým,“ hovorí Daniela Hammoud. Na stole je množstvo kníh o kultúre, jazykoch, zvykoch a niekoľko slovníkov, ktoré prezrádzajú, že určite hovorí pravdu. Do Libanonu odišla rodina práve na jej podnet. Bola si vedomá, čo obnáša odísť do cudzieho sveta, no chcela, aby bol aj jej. Túžila v ňom vychovávať ich dve deti, ktoré sa postupne narodili tam. Po arabsky sa vedela dohovoriť ešte predtým, a tak sa zdalo, že mladej rodine nič nebráni v šťastnom žití na Blízkom východe, ako sa táto lokalita bežne vo svete volá. Daniela čakala, či sa manžel o rodinu postará, ako tomu býva zvykom.
„Čakala som, ako sa všetko bude vyvíjať. Lenže manžel neposkytol rodine finančné zabezpečenie, ani ďalšiu ochranu. Výchova a vzdelávanie detí bolo preňho nepodstatné a chod či režim domácnosti ho nezaujímal,“ tvrdí Daniela. Podľa jej slov nepestoval v deťoch ani dobré návyky. „Nechával ich ponocovať dlho do večera, aj keď bol pracovný deň. Ak to mám zhrnúť, neuspel ako hlava rodiny!“ dodáva manželka Mahmuda.
Návrat na Slovensko
Ponižovanie v očiach príbuzných, čakanie na ich pomoc. Rodina si nemohla nič dovoliť. „Navrhla som po siedmich rokoch, aby sme odišli na Slovensko. Moji rodičia boli ochotní nám pomôcť. Kúpili nám byt, a tak sme odišli do nového domova. Svoju úlohu zohrala aj stála hrozba vojny. Izraelské lietadlá nalietavali ponad dedinu, kde sme žili, takmer každý deň.“ Daniela nechcela vychovávať svoje deti v neustálom strachu. „Mahmud súhlasil a sľúbil, že bude pracovať a starať sa o rodinu,“ opisuje vývoj ďalších udalostí jeho manželka.
Prešli ďalšie štyri roky, no rodinu nezomkli dohromady, ale naopak. Deti sa v novom prostredí naučili rýchlo po slovensky, čo ich otec odmietal. Arabčinu bolo počuť doma čoraz menej, hoci matka trvala na tom, aby deti hovorili doma nielen po slovensky. Tie to však prirodzene odmietali a ich rodný jazyk sa dostával do úzadia. Mahmud prácu nemal, a tak zostalo všetko opäť na manželke. Rodina bola bez príjmu a žiť iba z materského príspevku sa nedalo. Opäť pomohli jej rodičia. Nebol spokojný a nevedel sa, alebo skôr nechcel, zaradiť do nového prostredia a života. Problémy rodiny vyvrcholili únosom detí, ktoré sú momentálne s otcom stále nezvestné. „Nikdy som si nemyslela, že by sa niečo také mohlo stať. Kniha či film nie je život. Videla som spracovanie najznámejšieho príbehu, no aj v ňom bolo množstvo „nepresností“. Známi z Iránu boli prekvapení, keď videli scény, v ktorých sa hlavnou triedou Teheránu hnal dobytok a podobne,“ dopĺňa informácie Daniela. Podľa jej slov sa rodina manžela nestotožňuje s tým, čo sa stalo, hoci aj v Libanone platí obrovská príbuzenská súdržnosť. Rodina má však iné problémy. Lokalitu, kde žijú, zasiahlo veľké zemetrasenie. Podľa matky unesených detí by sa „tam“ nič nestalo.
Pozeráme si fotografie a množstvo hračiek, ktoré sú v izbe. „Najmä plazy a jaštery. To je ich. Aj preto sme im dali tieto korytnačky,“ ukazuje matka detí terárium, kde sa lenivo pohybuje dvojica korytnačiek. „Keby ste videli, ako ich dcérka čistí. Celý pancier, kamienky, všetko čo sa dá. Pekne kefkou. Pomáham jej iba s tým, čo nedokáže sama zdvihnúť,“ chváli mama dcéru Fatimu. Zručný je aj Husein, ktorý jej pomáha. Má údajne veľmi rád hudbu a rád si zaspieva. „Obľubuje cigánske piesne, no v poslednom čase bol jeho jednotkou Fantom opery. Dokonca sme mu museli kúpiť masku,“ spomína.
Deti zverili matke
Po odchode manžela aj s deťmi na neznáme miesto sa roztočil kolotoč rôznych vybavovačiek. Pozitívnou informáciou je, že deti boli zverené do opatery matke. „V priebehu niekoľkých hodín od podania vyhovel Okresný súd Trenčín žiadosti Daniely Hammoud o zverenie deväťročnej Fatimy a štvorročného Huseina do jej opatery,“ uviedol hovorca Krajského súdu v Trenčíne Roman Tarabus. O prípad sa zaujímal aj minister spravodlivosti Štefan Harabin, ktorý skonštatoval, že konanie je bez prieťahov.
Matka sa obrátila na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. „Je veľmi dôležité, aby rodič, ktorému bolo dieťa neoprávnene premiestnené do cudziny, požiadal centrum o pomoc v čo najkratšom termíne. Po doručení žiadosti centrum v spolupráci s inými ústrednými orgánmi zmluvných štátov zisťuje, kde a v akej situácii sa dieťa nachádza. Prijíma opatrenia na zabezpečenie dobrovoľného vrátenia dieťaťa, zabránenie prípadnej ďalšej ujmy a napokon, v nevyhnutných prípadoch, iniciuje konanie o návrat pred príslušným súdom,“ povedala Daniela Rodinová z Ministerstva práce soc. vecí a rodiny. Vlani centrum riešilo celkom 103 prípadov medzinárodných únosov detí.
Polícia prípad zatiaľ nerieši ako únos
„Polícia začala 12. februára trestné stíhanie vo veci poškodzovania cudzích práv, nakoľko muž je podozrivý, že uprel matke rodičovské práva pod falošnou zámienkou. Páchateľovi hrozí trojročný trest odňatia slobody,“ informovala nás hovorkyňa KR PZ v Trenčíne Katarína Hlaváčová. Polícia pátra po deťoch aj mužovi v spolupráci s Interpolom.
