Odmeniť päťstorkunovou výhrou jedného z našich verných čitateľov sme sa tentoraz vybrali mimoriadne zavčasu – už v stredu. Objektom nášho výj
Nimnicou sme najskôr chvíľu brázdili na služobnej Merive a len cez stiahnuté okienko sme oslovili niekoľkých chodcov. Príliš šťastia sme nemali, traja zo štyroch opýtaných boli kúpeľní hostia, vracajúci sa z prechádzky k nimnickému salašu, štvrtý na našu otázku, či má doma MY – Noviny stredného Považia, ani neodpovedal. Rozhodli sme sa zmeniť taktiku a vystúpiť z auta. Oplatilo sa, hneď prvý pokus bol úspešný.
Naše kroky zamierili do miestneho obchodu, no skôr, ako sme stihli vkročiť dnu, otvorili sa dvere a z nich vyšiel pán v stredných rokov. V jednej ruke plná nákupná taška, v druhej MY Noviny stredného Považia. Onedlho päťdesiatročný Nimničan Jozef Pavel to má do dreveného obchodíku na začiatku obce poriadny kus. Spolu s manželkou totiž býva v rodinnom dome až za salašom, na druhom konci dediny. „Práve som si ho kúpil, a prečo vás zaujíma, či ho mám,“ vyzvedal sa pán Jozef, zjavne nechápajúc, o čo nám ide. Až po chvíli, keď sme sa mu predstavili, pochopil, že sa stal majiteľom päťstokorunáčky. Po obligátnom fotografovaní sme sa dozvedeli, že Jozef Pavel pracuje v Povodí Váhu ako strojný zámočník už neuveriteľných 26 rokov. Spolu s manželkou Lýdiou, ktorá pracuje v púchovskej Makyte, vychovali tri deti – 27-ročného syna Jozefa, o dva roky mladšiu dcéru Evku a vlani osemnásťročného Ľuboša. Záľubou i prilepšením k živobytiu bolo pre Jozefa domáce hospodárstvo. „Choval som býky i kravy, no v dnešnej dobe sa to už neoplatí, tak som to nechal tak. Ale ovce a včely som si nechal, rovnako ako zajacov a hydinu,“ hovorí pán Jozef. Najmä kvalitný včelí med má počas celého roka svoje trvalé miesto na stole Jozefovej rodiny. „Úroda medu býva rôzna. Najhoršie to bolo pred dvoma rokmi, keď bola tuhá zima a včelstvá mi pomrzli. Ešte nám však zostalo šesť rodín, a tak každý rok nejakých päťdesiat kilogramov medu máme,“ pochvaľuje si Jozef. Trošku ho mrzí, že v prípade všetkých troch detí padlo jablko ďalej od stromu. Dve staršie deti si zarábajú na živobytie v zahraničí, najmladší syn pracuje ako čašník v jednom belušskom pohostinstve. Ako nám ďalej povedal, jeho najväčšou záľubou je hubárčenie. „Na huby chodím od skorej jari do neskorej jesene takmer denne. Huby sušíme, zavárame a s obľubou i konzumujeme. Na kyslo zavarené huby s cibuľkou či karfiolom, to je pri sledovaní televízie čosi ohromné,“ nezaprel v sebe gurmána Jozef. Manželke Lydke na koníčkov mnoho času nezostáva, a tak popri venovaniu sa záhradke rada vyšíva.
Jozef Pavel sa priznal, že nie je pravidelným čitateľom našich novín, no keď sa k nim dostane, s obľubou si prečíta najmä inzerciu a spravodajstvo z regiónu. „Po tom, čo som vďaka vám vyhral päťsto korún, sa MY – Noviny stredného Považia stanú pravidelným spoločníkom našej rodiny,“ dušoval sa Jozef. Z nečakanej výhry bol taký prekvapený, že nám ani nevedel povedať, na čo päťsto korún od našej redakcie minie.
Ak chcete podobné prekvapenie zažiť aj vy, neváhajte a pravidelne si kupujte naše noviny. Možno už tento týždeň naša hliadka zamieri práve do vašej obce či mesta a možno práve vy stanete šťastným výhercom v súťaži s MY – Noviny stredného Považia. (POK)
