PRUŽINA. „Malá bola taká, ako po žltačke. Aj som si myslela, že tomu tak je, no lekári zistili, že jej treba transplantovať pečeň. Ani nie o rok sa to v nemeckom Essene podarilo. Všetko skončilo, našťastie, bez komplikácií,“ spomína šťastná mama Monika. Čo sa za päť rokov u Haviarovcov zmenilo? „Máme malého Martina, má štyri mesiace,“ zvestovala nám medzi dverami Lucia, ktorá od našej poslednej návštevy poriadne vyrástla.
„Nie, ešte nechodím do školy, ale pôjdem. V septembri,“ odpovedá na našu prvú otázku Lucia, zatiaľ škôlkárka. Aktovku a všet-ko do školy už má. „Všetko som dostala, okrem bračeka, na Vianoce. Chcela som, aby mi to kúpila mama, lenže doniesol to Ježiško. Aspoň mama ušetrila peniaze. Martina som dostala skôr. Chcela som brata a splnilo sa mi to,“ rapoce malá slečna. Babka potvrdzuje, že s bábätkom pomáha, ako môže. Nežiarli. „Hrá sa s ním, vie ho nakŕmiť i prebaliť,“ usmieva sa starká a hojdá na rukách najmladšieho člena rodiny. „Ale áno, občas, keď ho takto chovám, pomyslím si aj na ňu, keď bola v jeho veku. Bolo to zlé a ťažké, ale našťastie sa všetko dobre skončilo,“ usmeje sa, potláčajúc slzy, ktoré sa jej tlačia do očí. „Nepripúšťala som si, že by sa to mohlo stať aj po druhý raz. Aj ošetrujúci lekár mi tvrdil, že ak by sa to stalo, musela by to byť obrovská náhoda. Nebola!“ nadväzuje na babku Luckina mama. Zároveň odpovedala na našu nevyslovenú otázku.
Lucia je veľmi čulé dieťa a svoj temperament ukazuje aj pred nami. Do školy sa veľmi teší, lebo je tam vraj lepšie. Pozná niektoré čísla i písmena a údajne je aj dobrá gazdiná, lebo vie pomôcť mame a má vraj našetrených aj veľa koruniek. „Už ma to nebolieva, iba keď zjem veľa cukríkov,“ ozrejmuje svoj súčasný stav Lucia. „Berie iba jedny lieky. Každoročne chodievame na veľké kontroly do Bratislavy, kam chodievame aj na obyčajné kontroly. Teraz sa dá povedať, že je to za nami. No čakanie, ktoré sme absolvovali, bolo nekonečné. A pozrite sa na ňu dnes, aká je to veľká baba,“ ukazuje na dcéru Monika.
„A ja si na to vôbec nepamätám. Iba z fotiek,“ tvrdí na margo operácie Lucia. Začne vymenúvať, aké starosti sú s malým bábom, a čo všetko sa musí robiť, aby Martin neplakal. „Mám aj frajera a viem aj kde býva. Viem aj upratať a pomáham mame pri varení. Mám veľmi rada krupicovú kašu, no neľúbim maslo, ktoré mi na ňu dávajú,“ pochválila sa malá slečna, ktorej transplantácia dala šancu na plnohodnotný život.⋌
⋌MILAN KOVÁČIK