Finišuje sa s prácami na dokončení kanalizácie

Obec má vlastnú čističku a podľa starostu Jozefa Galka na jej chod ročne dopláca 600-tisíc korún. Nie je totiž plne využitá. „Pri jej budovaní sa počítalo s kapacitou približne 2200 napojených, aby bola prevádzka rentabilná. Skutočný stav je však iný. Záleží nám preto na tom, aby sa kanalizácia dobudovala a aby sa na čističku napojili aj okolité obce – Čelkova Lehota, Malé Lednice a Sádočné,“ doplnil starosta. Pred rokom sa obec na budovanie kanalizácie ešte len pripravovala. Dnes je stav iný. „Práce na jej dobudovaní na hornom konci a námestí finišujú. Naplánovaná je ešte Kardošova Vieska,“ informoval nás starosta obce Jozef Galko. Z enviromentálneho fondu ministerstva životného prostredia sa podarilo získať dotáciu koncom roka 2007. „Chceme požiadať aj tento rok na budovanie kanalizácie v Kardošovej Vieske,“ doplnil starosta. Starosta vidí problém v pripájaní sa občanov. Uvedomujeme si, že obec nemôže žiadneho občana donútiť, aby sa na kanalizáciu pripojil a jej budovanie v obci potom stráca opodstatnenie. „Môžeme však kontrolovať, ako narábajú občania so splaškovými odpadmi. Za nesprávne narábanie môže byť uložená pokuta až do výšky 10-tisíc korún,“ povedal nám starosta.
Najprv kanalizácia, potom cesty
Problémy má obec aj s opravou komunikácií. „Pripúšťam, že v niektorých častiach sú v katastrofálnom stave. Je však logické, že začať robiť niečo v tomto smere by bolo dobré až po dobudovaní kanalizácie. Opraviť totiž cestu, zainvestovať nemalé finančné prostriedky ešte pred vybudovaním prípojok na kanalizáciu a potom ju následne rozkopať nemá význam. S opravou preto začneme až po tom, ako skončíme s kanalizáciou,“ vysvetlil nám starosta. „V minulých obdobiach sa urobili cesty – popod Vŕšky, na strelnicu, do školy a k materskej škole. Do budúcnosti máme v pláne vybudovať cestu na horný koniec, k družstvu a ............., do Kardošovej Viesky a Domanižskej Lehoty,“ porozprával nám o plánoch starosta Jozef Galko.
Na hlavnej ceste chcú retardéry
Okrem obecných komunikácií trápi starostu aj problém s nebezpečnou komunikáciou druhej triedy, ktorá prechádza cez námestie. „Vodiči v týchto miestach často nedodržiavajú rýchlosť. Po skončení vyučovania sa tu zdržiava aj veľa detí, ktoré dochádzajú do školy z iných obcí a čakajú na autobus. Z dopravného hľadiska je to pre chodcov aj cyklistov veľmi nebezpečné miesto. Chceli by sme tu dať vybudovať retardéry, ktoré by donútili šoférov spomaliť, aby sme predišli nehodám,“ povedal nám starosta a dodal, že sa uskutočnili aj prvé jednania s Jaroslavom Cifrom z Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a Mariánom Špirkom z okresného dopravného inšpektorátu. Myšlienka sa z ich strany stretla s podporou. Financie na realizáciu tohto zámeru by chcela obec získať z prostriedkov Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Plány so základnou školou
Obec podala projekt na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v súvislosti s ďalšou rekonštrukciou základnej školy. „Vymeniť by sme chceli v rámci nej podlahy, kúrenie, zaviesť novú vodoinštaláciu a elektroinštaláciu. Išlo by o investíciu takmer 10 miliónov korún. Projekt je pripravený. Platil sa z obecného rozpočtu a stál približne 340-tisíc,“ povedal nám starosta a doplnil, že v súčasnosti sa spracováva ďalší projekt na výstavbu jedálne a kuchyne. „Postaviť by sa mali pri škole, v priestoroch, kde je teraz parčík. Pre ich výstavbu sme sa rozhodli preto, lebo veľa rodičov sa sťažuje na to, že deti musia za stravou dochádzať na druhý koniec obce až k materskej škole. Je to cesta po frekventovanej komunikácii druhej triedy. Hlavne o mladších žiakov majú rodičia strach. Deti, ktoré dochádzajú, nestíhajú naviac kvôli dochádzke za stravou autobusy. Toto je jeden zo závažných dôvodov, prečo prihlasujú deti radšej do školy v meste. Chceli sme výjsť občanom v ústrety,“ povedal nám starosta. Zariadenie by slúžilo 50 stravníkom a využívať by sa mohlo aj na usporadúvanie kultúrno-spoločenských podujatí.
Problém - telocvičňa
Problém má obec stále aj s dobudovaním telocvične. „Ku koncu roka sme dostali nejaké financie z ministerstva školstva. Na dokončenie to však nestačilo. Potrebujeme ešte takmer 10 miliónov. Máme opätovný prísľub z ministerstva školstva a žiadali sme o prefinancovanie aj v rámci vyššieho územného celku,“ informoval nás starosta, ktorý si uvedomuje, že udržať si dnes žiakov nie je ľahké.