Náhoda
Pri návšteve Feriho sa vždy rozpráva najmä o obrazoch. „Vyberali sme nejaké na výstavu s Alenkou Teicherovou. Našla som na stole zošit, zviazaný ako diplomová práca. Upútal ma, pretože mal byť plný poviedok a rozprávania o Ilave, ako to bolo napísané na prvej strane. Autorom bol pán Jakúbek, “spomína Janette Šedová Janošková. Zväzok si pozorne prečítala a prišla s myšlienkou, ktorá Feriho prekvapila a zaskočila - vydať poviedky knižne. „Nie všetci vedia, čo všetko v nej bude. Niektoré stránky sú venované budovám či miestam, iné ľuďom a najmä životu, ktorý bol na pomerne malú obec, čítajúcu asi dvesto duší, celkom rušný. Napríklad tuto mal Žid Káčer pumpy. Bol to veľmi dobrý futbalista,“ tvrdí Feri, ukazujúc na priestor okolo dnešného Moravca. „Tu bola koniareň a vraj v nej prespal aj ruský cisár, keď išiel do Francúzska, o čom hovorí aj jedna z poviedok," dodáva autor knihy.
Spomienky
Feriho otec bol maliar, živnostník. Vedel maďarsky, nemecky, srbsky, a keď chodieval pracovať ku rôznym grófom a pánom, veľa sa dozvedel. Malý František počúval otca pozorne. Niečo si vypočul aj sám, iné mu povedali staršie generácie. „Tam, kde je Sigma, bol cintorín, stál tu aj evanjelický kostol, kde je dom kultúry. Mali sme chalúpku, tam, kde sú garáže. Vedľa bol rybník plný vody a okolo tiekol potok. Aj popri novej fare. Keď sa kopala pre ňu kanalizácia, vykopali sa aj kosti. Starí ľudia pomreli, staré budovy sa pobúrali, nové postavili."
Čaj o piatej
Najstaršia stavba, ktorá sa zachovala, je pekáreň pri pivovare. „Schádzali sa tam politici a vtedajšia elita. To žil ešte pán Petrovič, farár, ktorý nechal farárčinu a vzal si kuchárku. Vyobcovali ho z cirkvi a on sa stal sa politikom v Prahe. Patril k mecenášom, ktorí vedeli podporiť talent. Ak vedel o niekom nadanom, dal ho študovať. Tak to bolo aj so mnou. Lenže ako jediného syna ma vtedy nechceli naši pustiť do „sveta“. Báli sa, a tak z toho nič nebolo, hoci ma on predtým „popľul“ pre šťastie. Zbieral zlato a hovoril mi: „Fero, nešetri peniaze, kupuj zlato, ktoré bude mať cenu vždy. Peniaze hocikedy „padnú“. Ver mi!“ Bolo to tak, no ja som takýmto veciam vtedy až tak nerozumel," spomína si autor knihy a dodáva, že u Petrovičovcov bývali pravidelne čaje o piatej, kde sa každý nedostal. Ilava mala aj vtedy svoju smotánku.
História nepustí
S ľudským životom je to podľa Feriho ako s históriou, na ktorú naďabíme všade. Nepopustí. „Ilava a jej obyvatelia prežili určite veľa zaujímavého. Dokazuje to napríklad miestne múzeum, či to v Trenčíne. Ja osobne som do trenčianskeho odovzdal popolnice a nádoby, ktoré sme vykopali náhodou na polceste k Hornej Porube. Narazili sme vtedy na pohrebisko. Možno tam ešte tieto exponáty sú. Čo som prežil, či počul, sa dostalo aj na moje maľby. Tie si občas nechám, no väčšina z nich je už podarovaná. S nimi odchádza odo mňa občas aj kus histórie, pretože objekty, ktoré sú na obrazoch, už nestoja.“ Pozeráme obrázky väzmice, či počúvame o športovom klube Macabi, ktorý stále existuje v Haife. Do ilavského chodili nielen Židia, ale aj katolíci. Občas si Feri odskočí do kuchyne, či pre obraz, aby dôveryhodnejšie dokumentoval, čo povedal.
Poviedky
Nová kniha by mala mať dvadsaťdva poviedok a mali by v nej byť Feriho obrazy. Knihu vydá Milan Húževka a o jej konečnú podobu by sa mala postarať najmä Janette Šedová Janošková. „Zháňame ešte sponzorov, aby mohla vyjsť vo väčšom náklade. Veľmi nám pomohol prednosta mestského úradu v Ilave Ľuboš Turcer, sponzorov sme našli medzi Ilavanmi. Knihu nebudeme zatiaľ predávať. Bude slúžiť ako prezentácia mesta. Viem, že už teraz sú na ňu zvedaví najmä tí starší. Prekvapením bude portrét Feriho, ktorého by mal namaľovať iný známy ilavský maliar, ktorému on kedysi daroval knihu o technike maľby,“ hovorí Žaneta.
„Pomaly, na staré kolená, ma prestáva umenie baviť. Velikáni v mojich rokoch sa dávno zbláznili a chodili po krčmách. Nepáči sa mi, že sa nezaľúbili naozaj, iba do každej pobehlice,“ usmieva sa Feri. Spomenie okrajovo manželku, ktorú miloval, no ženiť by sa už nechcel. „Odstrašujúcim príkladom sú kamaráti. Neznesiem, keď žena vnucuje manželovi niečo neznesiteľné, svoje, čo on nedokáže, ale musí urobiť. Ja by som už len mladú, nemôžem sa predsa starať o seba aj o nejakú staršiu,“ kýva na znak nesúhlasu maliar a my vieme, že si robí z nás žarty.
V prípade knihy Feriho Ja-kúbka nejde iba o históriu, ale o pohľad na vtedajší život na základe reálnych a prežitých poznatkov. Ide iba o život ľudí, či ich tajomstvá a občas aj niečo nevysvetliteľného. ⋌(MK)