História Európskeho parlamentu
Európsky parlament je jedným z iba troch priamo volených nadnárodných parlamentov sveta a jeho jedinečnosť spočíva aj v skutočnosti, že počet jeho členov, europoslancov (v anglicky hovoriacich kruhoch označovaných skratkou MEPs t. j. Members of European Parliament), sa postupne rozrastal s každým rozšírením Európskych spoločenstiev.
Pôvodne vznikol ako Parlamentné zhromaždenie krajín Európskeho Spoločenstva Uhlia a Ocele, Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho združenia voľného obchodu už v roku 1958. Na jeho prvom zasadnutí v Štrasburgu 19. marca 1958 sa zišlo presne 142 zástupcov reprezentujúcich 6 zakladajúcich členských krajín. V tom čase ešte títo zástupcovia neboli volení priamo občanmi, ako je to dnes a už vôbec netušili, že sa ich zhromaždenie raz zapíše do dejín ako jediná inštitúcia priamo volená všetkými občanmi dnešnej EÚ.
Od roku 1958 prešlo toto zhromaždenie, v roku 1962 premenované na Európsky Parlament, mnohými zmenami názvu, právomocí a počtu členov. Dnes je jeho hlavnou právomocou spolurozhodovanie o európskej legislatíve, vrátane schvaľovania rozpočtu EÚ.
Voľby do Európskeho parlamentu
Od roku 1979 prichádzajú európski voliči každých päť rokov k volebným urnám, aby si zvolili poslancov, ktorí v súčasnosti zastupujú všetkých obyvateľov Európskej únie. Európske voľby konajú v každom členskom štáte v približne rovnaký čas (vždy v júni a vždy v časovom rozpätí od štvrtka do nedele, v závislosti od rozhodnutia príslušného štátu). Od roku 1979 sa až doposiaľ konalo šesť priamych Európskych volieb – v roku 1979, 1984, 1989, 1994, 1999 a 2004.
Pred prvými priamymi voľbami, ktoré Európskemu parlamentu dodali skutočný zmysel (predovšetkým tým, že z neho urobili inštitúciu odvodenú od vôle ľudu, čo mu dodalo aj na legitimite), nebol Európsky parlament ničím viac ako obyčajným zhromaždením s veľmi obmedzenými právomocami a iba slabými možnosťami vplyvu na reálnu Európsku politiku.
No s každou novou Zmluvou sa jeho právomoci posilňovali, až vývoj dospel k situácii, v ktorej je Parlament hlavným aktérom v procese schvaľovania Európskej legislatívy. Rozhoduje o nej spolu s Radou, inštitúciou tvorenou predstaviteľmi vlád členských krajín EÚ. Po vstupe do platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá momentálne prechádza procesom ratifikácie jednotlivými členskými krajinami EÚ, bude mať Európsky parlament právomoc rozhodovať o 95 % európskych zákonov.
Počet europoslancov
Súčasných 785 europoslancov EP sa každý mesiac (okrem augusta) schádza na plenárnych zasadnutiach v Štrasburgu a v Bruseli.
Súčasné rozdelenie parlamentných kresiel zodpovedá Zmluve z Nice, v ktorej sa stanovilo, že počet europoslancov nesmie prevýšiť číslo 736, s výnimkou obdobia od vstupu Bulharska a Rumunska do EÚ, teda od januára 2007 až po voľby do EP v júni 2009. V Európskom parlamente vďaka tomuto dočasnému pravidlu momentálne zasadá 785 poslancov z 27 členských krajín. V neformálny summit Rady v Lisabone v októbri 2007 rozhodol o zvýšení maximálnej hornej hranice kresiel, čo znamená, že od roku 2009 bude počet europoslaneckých mandátov stanovený na 751.
Jazyky v Európskom parlamente
V súčasnosti sa v EP používa 23 oficiálnych jazykov (vrátane slovenčiny), v ktorých môžu vystupovať europoslanci počas plenárnych zasadnutí. Oficiálne dokumenty sú publikované v 22 jazykových verziách (teda okrem írskeho jazyka - gálštiny) a rovnaký počet verzií má tiež internetová stránka EP. Hlavnými pracovnými jazykmi v rámci administratívy EP sú však angličtina a francúzština.
Slovensko v Európskom parlamente
V Európskom parlamente má Slovensko vo volebnom období 2004 až 2009 štrnásť zástupcov z piatich politických strán. Sú zaradení do troch politických skupín: Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov (EPP - ED), Socialistická skupina v Európskom parlamente (PES) a nezávislí poslanci (NI). Podľa nových pravidiel bude mať Slovensko od volieb v roku 2009 poslaneckých mandátov trinásť. Historicky prvé slovenské voľby do EP sa konali 13. júna 2004, len niečo vyše mesiaca po vstupe Slovenska do EÚ.
PRIPRAVENÉ PODĽA EUROPARL.EUROPA.EU