Samotní poľovníci však tvrdia čosi iné a podľa nich populácia medveďa už dávnejšie prevýšila tisíc kusov. Hoci je šelmou, nie je dobrým lovcom a v našich podmienkach metamorfoval na všežravca. Až 90 percent jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedí jedálniček pestrejší. Obsahuje čučoriedky, maliny a iné ovocie, bukvice, žalude, mravčie a osie larvy. Niektoré jedince navštevujú včelíny, polia, skládky odpadu či napádajú dobytok. Najmä keď medvede zliezajú z hôr k blízkosti ľudských príbytkov, dochádza čoraz častejšie k jeho stretu s človekom. I preto sa v posledných rokoch stále viac tlačí do popredia otázka redukcie jeho počtu. Klimatické zmeny výrazne zasahujú aj do života medveďov.
Už zrejme ani nespávajú
„Normálne sa medvede ukladali na zimný spánok v novembri až decembri a z brlohov vyliezali od konca februára až do apríla. Nezvyčajne teplé zimy však pôsobia aj na medveďov a dovolím si tvrdiť, že niektoré jedince sa tento rok neuložili na zimný spánok vôbec. A ak áno, trval mimoriadne krátky čas,“ povedal nám hospodár poľovného združenia Stráň Domaniža Miroslav Haviar.
Otázkou je, do akej miery pôsobí zmena biorytmu na agresivitu medveďov, no vo všeobecnosti platí zásada, že medveď útočí na človeka len vo výnimočných prípadoch – keď nemá možnosť úniku, je zranený, chráni mláďatá a podobne. Stále častejšie strety s človekom, neraz končiace zranením, obrátili verejnú mienku proti medveďovi a okrem poľovníkov, operujúci jeho premnožením, volá po redukcii jeho počtov aj laická verejnosť. „Stretnúť pred pár rokmi medveďa v blízkosti ľudského obydlia, bolo čosi výnimočné. Stávalo sa to sem-tam len v lete, keď dozrievalo obilie a medvedice ho konzumovali kvôli tomu, aby mali mlieko pre mladé. Akonáhle sa obilie pokosilo, medveďa nik z hôr zliezť nevidel,“ spomína Haviar. Ako nám ďalej povedal, poľovníci odhadujú, že v lokalite Domaniže a okolitých poľovných združeniach je okolo 15 medveďov a stret človeka s nimi evidujú 5 – 6-krát do roka.
Medveď je premnožený
Podľa oficiálnej poľovníckej databázy Národného lesníckeho centra vo Zvolene, bolo v roku 2005 na Slovensku evidovaných 1483 jedincov medveďa hnedého. Podľa ministerstva životného prostredia je však tento odhad nadsadený, a trvá na počte okolo 800 medveďov. I preto dáva ministerstvo pôdohospodárstva ročne asi 80 výnimiek na odstrel, čo je zhruba toľko, ako je prirodzený desaťpercentný prírastok. To ale nie je po vôli ochranárom, ktorí tvrdia, že odstrel medveďa je neúčelný a navrhujú rôzne iné opatrenia zabraňujúce jeho stretu s človekom. Poľovníci i napriek tomu varovne dvíhajú prst. „Každý poľovník i súdne rozmýšľajúci človek vie, že medveď je u nás premnožený. Kompetentní to však zrejme budú brať na ľahkú váhu až dovtedy, kým medveď nezabije človeka. Je to problém, ktorý treba riešiť, kým je čas. Myslím si, že by bolo vhodné vyhlásiť medveďa za lovný druh a aj napriek tomu by nedošlo k rapídnemu zníženiu jeho počtu. Pravidlá poľovných združení sú mimoriadne prísne, existuje presná evidencia ulovených zvierat a obavy ochranárov, že po vyhlásení medveďa za lovný druh by došlo k jeho hromadnému kynoženiu, sú absolútne neopodstatnené. Treba si uvedomiť, že poľovníci sú v prvom rade na to, aby chránili zvieratá a starali sa o ne, strieľanie zvery je až niekde na úplnom konci nášho snaženia. Nik z poľovníkov proti medveďom nič nemá, naopak. Medveď do Strážovských vrchov patrí. No čo je veľa, to je veľa a ich premnoženie začína byť kritické,“ varuje Haviar a pokračuje: „Ak niekto príde s rozumným návrhom na ochranu druhu, ktorý je ohrozený, poľovníci budú prvými, ktorí za to zdvihnú ruku. No prax je taká, že ak sa nejaký druh dostane vďaka chráneniu na požadovanú úroveň, niet sily (až na výnimky), ktorá by ho dokázala vyňať spod ochrany. Po príklady netreba chodiť ďaleko. Rybári boj s ochranármi ohľadom katastrofálne premnoženého kormorána vyhrali (aj to len čiastočne) až po niekoľkoročných ťahaniciach. Na Domanižanke spôsobuje obrovské škody vydra a volavka!!! Keď som osemdesiatnikom – deväťdesiatnikom povedal, že na riečke sú vydry a volavky, vyvalili na mňa oči ako na zjavenie. Vydru videli len v zoologickej záhrade a volavku snáď len na veľkých priehradách. A s medveďom je situácia rovnaká.“
Blúdenie v trojuholníku ministerstvá – poľovníci – ochranári ešte určite nejaký čas potrvá. Zostáva len veriť, že to nebude večnosť a že sa dokážu dohodnúť na účinnom postupe optimalizácie stavu medveďov na Slovensku. ⋌
MILAN PODMANÍK