Nebolo však celkom obyčajné. Zúčastnili sa na ňom ako rodičia, tak aj ich ratolesti, tretiaci, prípadne žiaci septimy, aby sme sa všetci dozvedeli, ako to vlastne bude fungovať vo štvrtom ročníku, keď sa naplno začneme venovať príprave na obávanú maturitu. V priebehu celého stretnutia sme sa však dozvedeli, že sa jej vôbec nemusíme tak báť, pokiaľ si vhodne zvolíme predmety do AUP (alternatívneho učebného plánu). Práve to bol kameň úrazu!
Kto by sa vyznal v množstve skratiek, štvorhodinových blo-koch, dvojhodinových blokoch, seminároch...?
Priznávam, sama by som to asi nezvládla. Našťastie však máme ochotné a vo všetkom „zbehnuté“ pani profesorky, ktoré nám všetko povysvet-ľovali, a keď sme dom kultúry opúšťali, celý bol zrazu oveľa prehľadnejší a zrozumiteľnejší. Dozvedeli sme sa, aké nároky majú jednotlivé vysoké školy, aké kombinácie predmetov nám na ne najlepšie pomôžu a postupne si každý v hlave „upratoval“, akým smerom sa asi vydá.
Teraz je rad na nás, aby sme si doma sadli k stolu, urobili pár testov na určenie povolania, pouvažovali nad tým, čo nás baví a čo nie, a dali nejako „dokopy“ náš vlastný AUP.
Aj keď sa to možno nezdá, je to ťažká úloha a treba sa jej zodpovedne venovať, aby sme svoje rozhodnutie budúci rok neoľutovali. Hoci som samu seba presviedčala, že do maturity mám ešte „kopu“ času, po tomto „rodičku“ som si uvedomila, že to možno už nie je až tak ďaleko, minimálne by som o tom už mala začať uvažovať.
Všetkým tohtoročným tre-tiakom želám šťastnú ruku pri výbere AUP.
⋌BARBORA REMIŠOVÁ