Letecká katastrofa na konci svetovej vojny

Územie Považskej Bystrice bolo v apríli 1945 už vyhlásené ako vojnové, keďže k mestu sa z východu blížil front, ba už bolo počuť dunenie kanonády z vtedajšieho Gajdľa. V meste sa hemžilo veľa vojakov – nemeckých, maďarských, vlasovcov (prebehnuvších vojakov z Červenej armády k Nemcom), ale aj slovenských – civilnej protivzdušnej obrany, pozostávajúcej zo starších ročníkov, ktorí zabezpečovali pomoc a poriadok v prípade leteckého náletu. Na signály sirén – mestskej i fabrickej, boli už ľudia zvyknutí. Nebezpečie bombardovania ohlasovali veľmi často, keď nepriateľské lietadlá leteli z juhu smerom na Ostravu, Poľsko a Nemecko.
V apríli už nebolo vidieť na oblohe letky s niekoľkými stovkami amerických bojových lietadiel, ale prilietavali už iba v malých zostavách, prípadne jednotlivo, aby urobili nálety na mesto s následným bombardovaním. Tak to bolo aj v osudný deň, v pondelok 16. apríla 1945 pred obedom o pol dvanástej. Zrazu bolo počuť ostrý zvuk lietadla a hneď aj ohlušujúce výbuchy štyroch bômb, ktoré padli za kostolom, smerom ku železničnej trati, na domy a dvory. Následok bol skutočne katastrofálny. Celkom jedenásť mŕtvych a niekoľko zranených, zničené a poškodené domy. Najhoršie skončila rodina Rojkovcov, ktorej bomba spadla priamo do kuchyne, kde boli obaja rodičia - Š. Rojko a A. Rojková i jej matka p. Smatanová. Mladšieho syna Jána zachránila vo vedľajšej izbe spadnutá hrada. Po vyprostení bol ošetrený v žilinskej nemocnici. Ďalej zomreli: Ž. Krasňanská, H. Španiová, V. Paulík, Mária z chudobinca, slečna z Maďarska a ďalší traja neznámi občania. Smutný bol pohreb jedenástich ľudí, ktorí zomreli pri tejto najväčšej katastrofe v meste počas druhej svetovej vojny. Jednotlivé rakvy boli odnášané z domov, kde sa s nimi lúčila rodina a nesené ulicou od kostola na cintorín pod Kalváriou. Pri spoločnom kríži na cintoríne sa s nimi rozlúčil vdp. Dekan Bergendy.
Pred touto vojnovou kataklizmou zažila počas bombardovania veľkú tragédiu aj rodina Kubalová, ktorá bývala na Kalsovom. V nedeľu 8. apríla o pol dvanástej pred poludním spadlo v okolí ich domu päť bômb, pričom jedna z nich nevybuchla. Najhoršia bola tá, ktorá vybuchla na dvore blízko domu. Jedného syna usmrtila, ďalšiemu utrhlo nohu a ďalšiemu ruku. Ostatná rodina bola zranená, dcéra následkom zranení podľahla do roka.
Ešte predtým zahynul pri bombardovaní V. Rusko, vodič mestského polievacieho auta, pri mestskom bitúnku.
Považská Bystrica zaplatila pri bombardovaní počas II. svetovej vojny krutú daň. Zomrelo štrnásť nevinných obetí, veľké boli aj materiálne škody. Hoci odvtedy uplynulo už viac ako šesťdesiat rokov a niektoré mená možno aj vymizli z pamäti, hrôzy vojny treba pripomínať. Sú aj varovaním, čo by ľudstvu v budúcnosti mohla priniesť ďalšia vojnová katastrofa.
Ďakujem za poskytnutie informácií A. Rojkovej, r. Jopekovej, M. Kalafúsovej, r. Španiovej, M. Galovej, r. Krasňanskej, Ing. F. Kubalovi a A. Hodasovi i za požičanie fotografie Ing. A. Gabčovi.
(M-KO)