Deň narcisov sa počas jedenástich ročníkov stal najznámejšou verejnou finančnou zbierkou na Slovensku. Symbolom dňa je žltý narcis, ktorý si ľudia prip
Podujatie pomáhajú organizovať stovky ľudí po celom Slovensku. Sú to pobočky Ligy proti rakovine (LPR), školy, spolky, mestá, skautské oddiely, kluby dôchodcov, združenia SČK a mnoho ľudí dobrej vôle. Do 12. ročníka verejnej finančnej zbierky sa prihlásilo 568 subjektov z celého Slovenska - 403 škôl (materských, základných, stred-ných), 119 iných subjektov (mestské úrady, spolky SČK, združenia...) a 46 skautských oddielov. Vlani vyzbierali viac ako dvadsať miliónov korún.
Študenti i skauti
PRUSKÉ. Okrem základnej školy sa narcisy predávali aj v uliciach obce. Ponúkali ich študenti Združenej strednej poľnohospodárskej školy. „Od rána sme ponúkli asi päť stoviek a niekoľko kusov sme vzali aj spolužiačkam,“ tvrdila Barbora Galbavá z Neporadze. Štvorici, ktorú sme stretli na námestíčku, sa evidentne akcia páčila. „Ľudia radi prispievajú, negatívnych odoziev je pramálo,“ tvrdili Alžbeta Škundová z Dubnice a Martin Barták z Novej Dubnice. Ivana Rajníková, jediná domáca, tvrdila, že šerpy, ktoré mali na sebe, sa im páčia. Vyzerali v nich ako finalistky súťaže krásy.
PÚCHOV. „Ľudia sú celkom príjemní,“ tvrdila Sandra Rosinová, ktorá so spolužiačkami z hotelovej akadémie začala ponúkať narcisy od skorého rána. „Incident sme nemali žiadny, prispievajú všetci,“ dodala Alica Ozimá, podľa ktorej boli oslovení v akejsi jarnej pohode. „Máme aj niekoľko letáčikov, ktoré ponúkame, no väčšina si zoberie iba kvietok,“ skonštatovala Monika Šponiarová. Kvietkov mali dievčatá iba na dne krabičky a aj preto sme sa spýtali na prispievateľov. „Stalo sa, že sme dostali dobrovoľný príspevok aj od takých, ktorým sme nestihli ani poriadne vysvetliť, o čo ide,“ okomentovala niektoré príspevky Mariana Doanová.
Pokladnička sa plnila
DUBNICA NAD VÁHOM. „Niektorí ľudia vedia, o čo ide. Okrem narcisov ponúkame rôzne letáčiky a publikácie o problémoch, na ktoré sa zbierajú tieto finančné prostriedky. Asi desať percent opýtaných na otázku nereaguje, ostatní sa pristavia alebo nechajú si vysvetliť, o čo ide,“ povedala nám štvorica skautiek z 52. zboru sv. Juraja. Tá si vybrala pre zbierku OD Tesco. Viditeľne sa im darilo, pretože počas našej návštevy mali dievčatá posledné kusy zo štyroch stoviek žltých kvietkov. „Ľudia dávajú väčšinou dvadsiatky, päťdesiatky, občas aj stovku. Každým rokom dávajú viac. Možno si uvedomujú problematiku, ktorou rakovina určite je,“ povedala Miroslava Urbánková. Podľa ostatných dievčat sú niektorí ľudia nevrlí. Sú to tí, ktorí neveria, kam peniaze pôjdu. „Snažíme sa im vysvetliť problém a možnosť prispieť aj iným spôsobom,“ dodali dievčatá. Pri našej návšteve odovzdali niekoľko desiatok kvietkov, no väčšina prispievajúcich prejavila nevôľu odfotiť sa, či odpovedať na základnú otázku: Prečo ste podporili túto akciu? „Vždy dávam, či na narcis, či modrého motýľa, alebo iné akcie. Dvadsať korún nie je veľa. Dúfam, že podobnú pomoc potrebovať nebudem,“ povedala Anna Miháliková.⋌(MK)
Pani Erika sa kvôli narcisu dokonca vrátila
POVAŽSKÁ BYSTRICA. V uliciach mesta sme zastihli niekoľko skupiniek, ktoré ponúkali ľuďom symbol boja proti rakovine – žltý narcis už od pol ôsmej. „Živé kvety zmizli hneď a umelých, ktoré pripíname ľuďom na odev, máme už len zopár,“ povedali nám už o desiatej gymnazistky Aďa Hanulíková a Júlia Kasajová, ktoré sme zastihli v centre mesta pri podchode. Dobrovoľníčky nemuseli niektorých ľudí vôbec oslovovať, takmer každý vedel o čo ide a rád prispel, niektorí občania aj dvakrát. Mamičky si nechávali pripnúť kvietok väčšinou na kočiar, ak mali väčšie deti, na svetríky či tričká ratolestí. Jedna malá slečna si dala kvietky dokonca do vlasov. Malý trojročný Šimon Trabelsie rád prispel dievčatám do pokladničky, kvietok si však pripnúť nechcel. Chlapi vraj také ozdoby nenosia. A tak si ich pripli mama s babkou. Cestou cez podchod sme stretli aj skupinku škôlkarov z Materskej školy na Železničnej ulici. Každý sa chcel pochváliť kvietkom, ktorý ho zdobil. „Je to boj proti zlej chorobe,“ poučila nás jedna malá všetečnica.
Pred nemocnicou a obchodným domom Tesco predávali zas dievčatá zo zdravotníckej školy. Od skupinky, ktorá predávala pred nemocnicou, sme sa dozvedeli, že 600 živých kvetov predali už pred jedenástou. „Príspevok je, samozrejme, dobrovoľný, aj keď ľudia sa nás pýtajú, koľko majú dať. Vysvetľujeme im, že to nie je o peniazoch, ale o tom, aby sme si pripomenuli, že treba pomáhať ľuďom trpiacim týmto zákerným ochorením. Rozdávame aj rôzne propagačné materiály,“ povedala nám Andrea Janišová, ktorú sme stretli spolu so spolužiačkami pred Tescom. Ľudia prispievali väčšinou dvadsať a päťdesiatkorunáčkami. Pani Erika zo sídliska SNP sa kvôli kvietku dokonca k obchodnému domu vrátila aj napriek tomu, že po nákupoch niesla dve ťažké tašky. „Hľadala som vás aj dnu. Museli sme sa obísť. Vedela som, že máte dnes robiť zbierku, a tak som sa ešte vrátila. Rada prispejem. Tých pár korún mi chýbať nebude a niekomu pomôžu,“ oznamovala dievčatám. Šesť a polročná Terezka Matúšková, ktorej pripli dievčatá kvietok pri stánku s novinami, bola až z Pardubíc. „Povedali mi, že to rozdávajú na boj proti nejakej chorobe. Tie kvietky sú veľmi pekné,“ prezradila a dodala, že v Čechách sa to nerobí. „Ale áno, aj tam sa robia takéto zbierky, len to ešte nikdy nezažila,“ doplnila Terezkina mamina. Obe boli spokojné, že aj ony pomohli dobrej myšlienke. ⋌(BERKO)
