Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Keď zaspávala, čítavali jej skriptá

ANNA ŠUJANSKÁ, magistra histórie a muzeologička je aj mestskou kronikárkou. Pochádza zo starobylej Banskej Štiavnice. Na Považí žije od roku 1980.

Zvykala si ťažko, ale kraj jej nakoniec prirástol k srdcu. Vie veľa o jeho histórii, ľuďoch, zme- nách, ktoré priniesli roky, pozná veľa osobností… Zaznamenávaniu udalostí do mestskej kroniky sa venuje už takmer jedenásť rokov.
„V rodine sme boli aj bratmi vedení k tomu, aby sme poznali slovenské dejiny a tiež dejiny svojho regiónu. Hlavne otec bol veľký lokálpatriot. Absolvovali sme s ním množstvo poznáva-cích výletov. Ako tínedžerom nám to, samozrejme, občas nevoňalo aj sme frfľali, ale otec nepopustil… “ s úsmevom spomína na prvé krôčky do sveta histórie Anna. Nakoniec si ju zamilovala natoľko, že po skončení gymnázia sa chcela jej študiu venovať na vysokej škole.
„Nedostala som sa. Vzdelanie som si dopĺňala postupne už ako matka dvoch detí. Som večný študent. Je to asi rodinná anamnéza. Aj môj otec študoval až keď sme boli na svete. Dodnes si pamätám, že ma ako dieťa večer uspával s knihou v ruke. Nečítal mi však rozprávky, ale vysokoškolské skriptá. Myslela som si, že spieva, ale on sa nahlas učil. Znelo mi to už vtedy príjemne ako pesnička,“ vracia sa do ranného detstva.
Dnes je z malej Anny magistra histórie so zameraním hlavne na región Považia a je jedným z tých nadšencov, vďaka ktorým sa zorganizovalo veľa zaujímavých akcií súvisiacich z histó-riou, vytvorilo sa niekoľko pozoruhodných muzeálnych zbierok, v brožúrach a knihách sa zaznamenalo veľa historických faktov... Od roku 1997 sa stará aj o kroniku Považskej Bystrice.
Kronikár Aurel Ruštek
Zákon z roku 1920 stanovil obciam viesť kroniky. Považskobystrická pochádza z roku 1932. Jej autorom je Aurel Rutšek (1887-1960), ktorý vynikajúcim spôsobom zachytil aj spätne to najstaršie obdobie.
„Bol to veľmi vzdelaný človek, zanietený historik. Na tú dobu odviedol vynikajúcu prácu. Jednoznačne spomedzi ostatných kronikárov vyniká. Aj keď názory miestnych ľudí, sa na osobu tohto človeka sa rozchádzajú, je to vzácna osobnosť, ktorej by sa malo venovať viac pozornosti,“ hovorí súčasná kronikárka Anna Šujanská a dodáva, že Ruštek bol vysokoškolsky vzdelaný štátny úradník, znalec regionálnych dejín, ovládal štyri cudzie jazyky. Pracoval na vlastivednej a zberateľskej činnosti, bol uznávaným dejepiscom a dobrým znalcom pomocných vied historických. Viedol bohatú korešpondenciu s odborníkmi rôz-nych vedných disciplín. „Právom ho môžeme považovať za regionálneho polyhistora, ktorého by sme si mali vážiť,” hovorí Anna, ktorá vie posúdiť, aká ťažká je práca kronikára. Nejde len o písanie, veľmi zložité je aj získavanie informácií.
Písanie kroniky má prísne pravidlá
„Musíte si vytvoriť určitú klientelu spolupracovníkov. Ja osobne využívam aj miestnu, re- gionálnu i ústrednú tlač, spolupracujem s Považskou knižnicou, Považským osvetovým strediskom, výbormi mestských častí, s PX Centrom. Využívam aj poznatky vyplývajúce z muzeálnej práce. Na začiatku kalendárneho roka oslovujem listom firmy a rôzne inštitúcie a žiadam ich o poskytnutie materiálov. Aj keď dostanem odpoveď, že nemajú nič vhodné, založím takýto list do sprievodnej dokumentácie,“ hovorí so zanietením o svojej práci Anna.
Vysvetľuje nám, že do kroniky mesta sa nemôže nič vlepovať či maľovať, zdobiť sa môže len písmo, ozdobné sa zvyknú robiť prvé iniciály.
„Podkladové materiály sa zhromaždia, selekciou vytriedia, priebežne sa zanamenáva a postupne sa všetko kompletuje do pracovnej podoby kroniky, kde je všetko tlačeným písmom. Potom sa ručne prepisuje do samotnej kroniky krasopisným písmom. Je to nesmierne náročné na čas i sústredenie. Popri písaní musíte robiť evidenciu sprievodnej dokumentácie, čo v praxi znamená číslovať, popisovať, pečiatkovať fotografie, letáky a iný materiál. Pritom musíte doržiavať pri písaní presne stanovenú grafickú úpravu, nemali by ste sa často mýliť. V kronike sa nesmie škrtať, prepisovať, len opravovať s poznámkou. Ak je to často, nevyzerá to dobre,“ hovorí o postupoch kronikárka Anna. Neodmysliteľnú súčasť kroniky tvorí dokumentácia. „Uchovávajú sa fotografie, plagáty, letáky, pozvánky, videozáznamy, CD nosiče, diskety a pod. Každý zápis v kronike má na konci tzv. odvolačku, ktorá obsahuje údaje o tom, kde čitateľ nájde aj príslušnú dokumentáciu k danému zápisu, ktorá sa, samozrejme, uchováva zvlášť. Všetko musí mať svoj dokonalý systém.“
Ťažké získavanie informácií
Anna hovorí, že získavanie informácií je niekedy ťažké a stretáva sa s rôznym prístupom. „Keď som sa stala kronikárkou malo mesto oficiálne oznámiť zmenu kronikára, ale nestalo sa to tak. Protokol sa nedodržal, nemala som ani žiadny preukaz, a tak bol občas problém, lebo som sa strela aj s nedôverou. Neskôr sa to dalo do poriadku, od roku 2000 mám aj počítač, pracuje sa mi už ľahšie. Spočiatku som chodila od inštitúcie po inštitúciu a žiadala informácie osobne a tiež listami. Veľmi som sa nabehala, bolo to nesmierne namáhavé, ale nikdy sa nedá komunikácia cez listy či telefón porovnať s osobným stretnutím. Táto námaha sa mi vyplatila. Vybudovala som si dobré kontakty, ktoré sú dôležité,“ zasväcuje nás Anna a dodáva, že prístup ľudí bol rôzny.
Niekto pochopil, aké dôležité je zachovávanie informácii o tom, čo sa udialo pre budúce generácie, niekto to považoval za zbytočnosť „Nestalo sa mi síce, že by ma niekedy niekto vyslovene odmietol, ale niektorí zvažovali a občas poslali list, že nič zaujímavé, čo by sa mohlo zaznamenať sa nestalo,“ hovorí kronikárka.
Niekedy sa žiaľ kronikárka stretne aj s absolútnym nepochopením. Bolo to dosť komické, keď sa ma so zvláštnou dávkou nadutosti spýtal zástupca jednej inštitúcie, koľko mu dáme peňazí za to, keď bude s nami spolupracovať a poskytne nám údaje. Mala som nutkanie schuti sa zasmiať nad jeho reakciou.“
Kronika a stratený príbuzný
Anna Šujanská si myslí, že ľudia sa málo zaujímajú o minulosť. Ak však žijú ďaleko v cudzej krajine, ťahá ich to na rodné miesta, pátrajú po svojich predkoch. Vtedy pomôžu záznamy z kroniky.
„Stretla som sa tým v roku 1998. Ozvali sa mi z Múzea SNP v Banskej Bystrici so zaujímavou požiadavkou. Pri prehliadke expozícií si návštevníci, slovenskí vysťahovalci, všimli na jednej z fotografii vojaka, ktorý sa veľmi podobal na ich príbuzného. Vedeli, že bojoval vo vojne, ale nikto nič bližšie o ňom nevedel. Akoby sa stratil. A zrazu zbadali jeho fotografiu v múzeu. Fotografia bola niekde z tejto oblasti, a tak chceli, či by nejakí historici nemohli zistiť niečo bližšie. Nadriadení mi nakoniec dovolili previesť krátky výskum. Mnohé informácie sme našli práve v kronike. Žiaľ, faktov nebolo dosť na to, aby sa nám podarilo vypátrať, či tu ten človek zahynul a kde je pochovaný. Začala som to vzdávať. Vtedy pomohol článok v novinách. Ozval sa osemdesiatročný muž zo Šurabovej. Spomenul si na sedemnásťočného človeka, ktorého zastrelili v Prečíne,“ spomína si Anna na to, ako záznamy v kronike a tlač pomohli rodine odhaliť osud strateného príbuzného.
Vzácny zdroj informácií
Záznamy v kronike sú však dôležitým podkladom aj v iných prípadoch. Napríklad pri vydávaní monografií pri príležitosti rôznych výročí, využívajú ich študenti pri diplomových či iných prácach a podobne.
„Veľa informácií som využila aj ja osobne za účelom publikovania v rôznej odbornej a re- gionálnej tlači. Ak chcete získať informácie, musíte sa obrátiť na PX Centrum, kde získate kontakt na kronikára. Bežné informácie, ktoré súčasne spracovávam, mám na pracovisku v PX Centre. Staršie údaje sú uložené na mestskom úrade v hrubom ohňovzdornom trezore. Z časového hľadiska sa preto nedá všetko poskytnúť okamžite, čo často ľudia žiadajú,” vysvetlila nám Anna Šujanská. Zaujímalo nás, koľko zväzkové dielo je vlastne kronika mesta. Dozvedeli sme sa, že v súčasnosti sa píše jedenásty,“ zasvätila nás mestská kronikárka, ktorá má veľký sen. Verí, že raz získa podporu na to, aby sa podarilo vydať knihu o Aurelovi Ruštekovi. „Materiálu je spracovaný, získala som ho štúdiom v jednom z archívov ministerstva vnútra. Táto osobnosť si zaslúži, aby o nej občania mesta niečo vedeli,“ vyznala sa Anna Šujanská.
BERNADETTA PITOŇÁKOVÁ




Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  2. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  3. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  7. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  8. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  9. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 073
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 215
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 973
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 713
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 675
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 513
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 281
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 494
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 275
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 096
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Obce v okrese Považská Bystrica si pomohli sami

Prípravy na testovanie finišujú. Armáda má v rukách koordináciu, no mnoho vecí si obce museli zaobstarať sami.

Andrej Torda, prednosta Okresného úradu v Považskej Bystrici
Duša Behu okolo Dulova Anton Dobrodenka behá celý život

Bežecký figliar z Dulova. Tváril sa, že nevládze, potom pridal

V malej obci Dulov býva väčšinu roka pokoj a ticho. Tretiu októbrovú nedeľu to tu ale žije, ide sa tradičný Beh okolo Dulova. Ten tohtoročný, slávnostný, sa však neuskutočnil. Dušou tohto podujatia je človek, ktorý vždy behával, beháva a behať bude, dokedy to pôjde, Anton Dobrodenka.

Dulovčania postavili pamätník Behu okolo Dulova. Druhý sprava Anton Dobrodenka.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?