Ešte predtým však vznikli v doline Bielej vody jednotné roľnícke družstvá v Dohňanoch a Záriečí (1949) a v Zbore (1956). Pamätníci a napokon i súčasníci dobre vedia, za akých podmienok roľnícke družstvá u nás vznikali. Presviedčanie a nátlak zo strany štátu, vyhrážky a šikanovanie boli na dennom poriadku. Na druhej strane sabotáže a neochota vzdať sa pôdy po otcoch a dedoch v prospech neznámeho spoločného vlastníctva. Zakladatelia družstva v Mestečku (prvým predsedom bol Ján Holčík) už vtedy okrem poľno-hospodárskej výroby zaregistrovali aj iné druhy podnikania. Vtedy zrejme nikto netušil, že práve nepoľnohos-podárske činnosti pomohli družstvu prežiť. Družstvo začalo hospodáriť na 280 hektároch poľnohospodárskej pôdy (z toho polovica ornej pôdy). V neskutočne ťažkých podmienkach s minimálnou mechanizáciou sa podarilo napredovať len vďaka nesmiernej obetavosti ľudí pracujúcich na družstve. Menšie družstvá sa začali dostávať do problémov a kým sa borili s nemalými problémami, družstvo v Mestečku (predsedom bol Ján Šajdák) sa pomaly stabilizovalo. V sedemdesiatych rokoch došlo k logickému zlúčeniu družstiev v Dohňanoch (to už predtým vzalo pod svoje krídla družstvo v Zbore a Mostišti), Záriečia a Mestečka. Družstevníci z Mestečka neboli spojením so „zaostalejšími" družstvami nadšení, no i napriek tomu sa v roku 1973 proces zlučovania ukončil a sídlom spoločného družstva sa stalo Mestečko a názov družstva bol JRD Mier. Družstvo hospodárilo na výmere 1628 hektárov poľnohospodár-skej pôdy, neskôr po „desocializácii“ Púchovskej doliny pripadla JRD v Mestečku aj poľnohospodárska plocha 3000 hektárov z obcí Lysá a Lúky. Predsedom JRD bol až do roku 1983 František Zezuľa, ktorého v rámci omladzovania vedenia družstva vystriedal na tomto poste Ladislav Chupáč, ktorý je predsedom dodnes.