Zachránená plamienka Rozárka je už na slobode

DOLNÉ KOČKOVCE. Pre Zdenku Sapákovú bol začiatok dňa skutočne netradičný. Keďže má srdce na správnom mieste, bezmocnú sovu zobrala k sebe domov. Starala sa o ňu, až pokiaľ si ju neprišli prevziať z obvodného úradu životného prostredia.
Po prehliadke u veterinára sa zoslabnutá sova dostala do rehabilitačnej stanice na Správe Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, kde ju familiárne nazvali Rozárka. Podľa výsledkov z prehliadky bola v poriadku, takže jej stav mohol byť zapríčinený dlhodobejším hladovaním. Bolo potrebné zaobstarať potravu, čo znamená 2-3 myši denne. V predajniach drobnochovu ich bol nedostatok, a tak prišli na rad iné zdroje – priamy odchyt v teréne. Rozárkin jedálny lístok bol skutočne pestrý. Na „obetnom“ stole skončili okrem myší aj mladé potkany, škrečky a mastomyšky. Zlepšenie jej kondície sa prejavilo už po prvých dňoch, rehabilitácia trvala dva týždne.
Na slobode
Konečne sa blížil deň, keď mohli sovu vypustiť na slobodu. Dva dni predtým jej do voliéry dali klietku, na ktorú si mala zvyknúť a podľa očakávaní ochranárov po vypustení aj hniezdiť. Nakoniec prišiel očakávaný deň. Okrúžkovanú Rozárku vypustili na mieste, kde ju našli, do vopred nainštalovanej búdky. Teraz zostáva len dúfať, že si Rozárka nájde svojho partnera a úspešne zahniezdi už tento rok. Bude to aj vďaka tým, ktorí sa podieľali na záchrane tejto fascinujúcej sovy, ale aj tým, ktorí sa rôznym spôsobom podieľajú na ochrane prírody.
Plamienka driemavá (Tyto alba)
Patrí do radu sovotvaré (Strigiformes) a čeľade plamienkovité (Tytonidae). Je to kozmopolitný druh, čo znamená, že obýva takmer celú planétu. Na Slovensku patrí medzi ohrozené druhy živočíchov a jej spoločenská hodnota je 40-tisíc korún. Jej výskyt sa viaže najmä na nížiny až pahorkatiny. U nás je stálym alebo aj prelietavým vtákom. Je aktívna iba v noci. Vyznačuje sa typickým perovitým útvarom okolo tváre tzv. závojom. Pri lete má predĺžený krk a krátky chvost. Rozpätie krídel je do 95 cm. Hniezdi v máji, na juhu už v apríli. Samica znáša spravidla 3 – 10 vajec na neupravený podklad.
Spomedzi u nás žijúcich sov je práve plamienka najviac naviazaná na človeka, resp. na ľudské sídla. Najväčšou výhodou tejto synantropizácie je dostatok potravy, ktorú tvoria prevažne myši, z čoho má samozrejme prospech aj človek (denná dávka dospelej plamienky je 5 – 10 myší) a hniezdne možnosti, ktoré tu nachádza.
Hniezdi na povalách kostolov, starých budov a v stodolách. Tento spôsob života má aj svoje nevýhody, ktoré postupom času naberajú na význame. Je to najmä postoj človeka k ostatným živým tvorom, s ktorými sa nechce deliť o svoj životný priestor. Vletové otvory sú buď neúmyselne (pri rekonštrukciách) alebo aj úmyselne zadebňované, čím sa im hniezdne možnosti výrazne obmedzujú.
Plamienka sa taktiež veľmi často stáva obeťou cestnej premávky ako aj dlhotrvajúceho zimného obdobia s vysokou snehovou pokrývkou. Najmä tieto faktory sa podpísali pod znižovanie početnosti, ktorá je v súčasnosti na Slovensku odhadovaná na 400 – 600 hniezdnych párov.
⋌BEŇADIK MACHCINÍK