Vyplýva to zo štatistík, ktoré ČTK získala z ministerstiev a od odborových zväzov. Napriek zvýšeniu však s výnimkou lekárov zarábajú pedagógovia a zdravotníci menej než zamestnanci takzvaných silových zložiek.
Priemerná mesačná mzda učiteľov základných, stredných škôl a materských škôl, na ktorých by mala stáť pripravovaná reforma vzdelávania, sa vlani v porovnaní s rokom 2000 zvýšila takmer dvojnásobne na 19 500 korún. Lekárom stúpli platy na 40 567 z 20 050 korún.
Nárast platov pocítili najmä policajti a vojaci
Mzdy vojakov a policajtov sa v rovnakom období zvýšili asi o polovicu.
Napríklad v armáde sa v priemere pred ôsmimi rokmi zarábalo 18 815, vlani to bolo 28 191. Priemerná mzda v hospodárstve vlani dosiahla 20 146 korún v porovnaní s 11 430 korunami v roku 2000.
V posledných rokoch sa v krajine opakovane diskutovalo predovšetkým o raste miezd v školstve a zdravotníctve. Vo všeobecnosti sa totiž považuje vzdelanie za kľúčové pre ekonomický rast krajiny a vyššie mzdy sú potrebné, aby sa do škôl dostali kvalitní učitelia.
Zvýšené nároky na zdravotníctvo zase prinesie podľa očakávaní väčší počet ľudí v dôchodkovom veku.
Zdravotníci sa navyše sťažovali, že ich mzdy skresľuje veľký počet nadčasov, ktoré odpracujú.
Peter Staněk: Učiteľom viac
„Učiteľom a zdravotníkom by sa mzdy mali určite zvýšiť, naopak príjmy silových zložiek by sa mali limitovať,“ povedal ekonóm zo Slovenskej akadémie vied a poradca predsedu vlády Peter Staněk.
Nespochybnil síce dôležitosť práce policajtov a vojakov, ale v súčasnosti podľa neho prinášajú spoločnosti väčší prínos učitelia, lekári či zdravotné sestry.
„Netrúfame si hodnotiť, ktoré povolania sú dôležitejšie a ktoré menej. Nemáme nástroj, podľa ktorého by sme mali povedať, kto by mal dostávať viac,“ reagoval pre ČTK analytik bratislavského mimovládneho inštitútu INESS Radovan Ďurana.
O výške miezd by mal rozhodovať len dopyt na pracovnom trhu a ideálne by preto bolo, ak by väčšinu odborníkov v spomínaných profesiách zamestnával súkromný sektor, dodal.
Školstvo, zdravotníctvo - zlá alokácia zdrojov
Obaja ekonómovia sa nezhodli na tom, či by sa v budúcnosti mali politici rozhodnúť pre rast učiteľských či zdravotníckych miezd na úkor odmeňovania v rezortoch obrany a vnútra. Podľa Staněka bude tomuto problému vláda čeliť už zrejme v nasledujúcom volebnom období.
Dôchodková reforma si totiž vyžiada také finančné výdavky, že ani pri súčasnom rýchlom ekonomickom raste neostane na rozvoj všetkých ministerstiev dostatok peňazí, povedal. Asi žiadna vláda na svete si však nedovolí nepodporovať silové zložky, dodal.
Ďurana síce taktiež pripúšťa potrebu šetriť peniaze v rezortoch vnútra a obrany, ale rezervy sú podľa neho aj v školstve a zdravotníctve.
„V oblasti školstva a zdravotníctva dochádza podľa nás k značnej neefektivite formou nesprávnej alokácie zdrojov, preto nie je nevyhnutné zvyšovať rozpočty týchto rezortov,“ poznamenal.⋌(ČTK)