Cestou tam nás však zastihol dážď a zbadať preto v obciach nejakého obyvateľa vonku bol dosť veľký problém. Potešilo nás, keď sme v Dolnej Marikovej videli utekať na obecný úrad prikrčenú postavu. Bola to Antónia Mikasová. Na otázku, či má doma posledné číslo našich novín, odpovedala: „Samozrejme, že mám. Manžel ich kupuje každý týždeň, ale v práci ich nemám. “ Predpokladali sme, že pracuje na úrade. Naše domnienky boli správne. Keď vstúpila do kancelárie matriky a spýtala sa svojich spolupracovníčok Hanky Rosíkovej a Lenky Rácovej, či má zabehnúť domov pre Obzor, lebo má možnosť vyhrať v súťaži päťsto korún, ich odpoveď bola pohotová: „Jasnačka, Tonka! Choď! Bude na oslavu!“ A tak sa vybrala nádejná výherkyňa hľadať domov posledné číslo našich novín. O chvíľu sa vrátila aj s novinami. „Manžel práve čítal inzerciu. Hľadá si robotu. Ani som mu nevysvetľovala, načo potrebujem noviny, len som ich chytro zbalila a utekala,“ povedala. „Veď nemusí o všetkom vedieť. Takto zostane celá výhra tebe,“ zasmiali sa kolegyne. Ako sme sa neskôr dozvedeli, Tonka na úrade len zastupuje jednu z pracovníčok, ktorá je na materskej dovolenke. „Dlhé roky som robila v Jednote ako THP pracovníčka, ale viete, ako to tam dopadlo. Bola som bez práce, a preto, keď mi ponúkol starosta, či nechcem „zaskočiť“ za kolegynku, celkom ma to potešilo. Doma sme s mužom už sami. Všetky deti bývajú v Bratislave. Domov chodia len občas, na víkendy,“ zdôverila sa nám pani Antónia a dodala, že doma jej býva aj smutno. „Celý život som sa naháňala z práce domov, s deťmi po lekároch, do škôlky a do školy. Teraz behám sama so sebou po doktoroch. Konečne mám na to čas. Ale bola by som rada, keby už prišlo aj nejaké to vnúča. Pokiaľ mám silu starať sa oň,“ dodala. Spoločne s jej kamarátkami s úradu sme debatovali potom ešte o všeličom možnom. Aj o spolupráci obce a našej redakcie, aj sme sa zasmiali a kadečo dôkladne porozoberali. Nuž, takto to skončí, keď sa stretne pohromade viac žien.
Ako a s kým minula Tonka výhru, sme sa nedozvedeli. Možno s kolegaňami. Tento týždeň má šancu ďalší čitateľ.Kto? Uvidíme. Nikdy neviete, kedy sa objavíme práve u vás a potešíme vás päťstokorunovou výhrou. V predaji sú My noviny stredného Považia už v utorok a redakčné autá poputujú tentoraz do Beluše a okolia.
(BERKO)
