Otec pracoval v žilinskom Otexe v rôznych funkciách, a keď sa stal námestníkom podniku, balila rodina kufre a presťahovala sa z Púchova do Žiliny. Písal sa rok 1972 a z Miroslava Znášika sa stal Žilinčan. „Gymnázium som dokončil v Žiline a od roku 1975 som začal študovať na prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor fyzika, špecializácia astronómia a astrofyzika. K astronómii som prvýkrát vážnejšie pričuchol na púchovskom gymnáziu, kde nám v rámci fyziky a matematiky profesori Kukučka a Peniak pútavou formou približovali problematiku vesmíru. Astronómia mi učarila, v Žiline som začal chodiť do vtedajšej Ľudovej hvezdárne mesta Žilina a stal som sa členom astronomického krúžku,“ spomína si na svoje astronomické začiatky riaditeľ žilinskej hvezdárne. Vesmír ho pohltil natoľko, že začal vyhrávať takmer všetky astronomické súťaže a môže sa pochváliť faktom, že v roku 1975 bol úplne prvým víťazom premiérového ročníka dnes už populárnej celoslovenskej súťaže Čo vieš o hviezdach. „Teraz už asi päť rokov robím predsedu poroty na celoslovenskom kole tejto súťaže a učitelia na mňa ukazujú so slovami „pozrite naňho, to bol prvý víťaz a teraz vám robí predsedu poroty,“ hovorí s úsmevom bývalý víťaz tejto súťaže.
Nešli v otcových šľapajách
V roku 1979 sa Miroslav Znášik oženil a spolu s manželkou vychovali dve dcéry. Obe mali štátnice minulý týždeň, len deň predtým, ako sme navštívili riaditeľa žilinskej hvezdárne. „Staršia dcéra Zuzka mala štátnice včera dopoludnia na lekárskej fakulte, mladšia Táňa sa v ten istý deň popoludní stala inžinierkou ekonómie a finančníctva. Najmä Zuzkina medicína nám s manželkou nebola veľmi po chuti, no keď si spomeniem, ako som ja so svojou astronómiou „vytočil“ rodičov, tak viem, že nemá význam plakať nad rozliatym mliekom,“ načiera do rodinného života Miroslav.
Do Púchova zriedkavo
„Dnes, bohužiaľ, chodím iba na hroby starých rodičov, otca a brata a ako predseda poroty na oblastné kolo súťaže Čo vieš o hviezdach, prípadne na nejaké astronomické prednášky pre deti a mládež. Púchov sa za niekoľko rokov veľmi zmenil. Ja si ho pamätám ešte zo sedemdesia-tych rokov ako mestečko, kde sa všetci poznali. Spomínam si, ako mama pri otcovom hrobe rozprávala všetko o všetkých, čo sú naokolo pochovaní. V Púhove, podobne ako v iných podobných mestečkách a obciach, fungoval takzvaný princíp kolektívnej výchovy. Ak nás napríklad starý Plánovský chytil fajčiť za autobusom, nelenil a večer už všetci vedeli, že Znášik a Zboran fajčili. Dozvedela sa to i mama a tá ma potom tĺkla „rákoskou“, dokedy som sa hýbal. A nič mi nie je. Naopak, škoda rany, ktorá padla vedľa... Skúste to dnes a hneď máte na krku trestné oznámenie,“ porovnáva výchovné metódy kedysi a dnes Miroslav Znášik.
Astronómov ako šafránu
I keď astronómov – amatérov je na Slovensku niekoľko stoviek, skutočných profesionálov je ako šafránu. Špecializáciu astronómia a astrofyzika na prírodovedeckej fakulte končia ročne v priemere traja – štyria študenti a od roku 1958 do roku 2006 sa touto špecializáciou na Slovensku môže pochváliť iba 114 absolventov. Miroslav Znášik je jedným z nich a už päť dní po štátniciach začiatkom júna roku 1980 nastúpil ako referent – špecialista astronóm do krajskej hvezdárne v Banskej Bystrici. V meste SNP s ročnou „vojenskou“ prestávkou vydržal až do roku 1984. „V lete toho roku som začal pracovať v Žiline a až do dnes som pracoval v šiestich firmách ako vedúci či riaditeľ, i keď som sa nepohol z miesta... Nastúpil som totiž do Ľudovej hvezdárne Mesta Žilina, neskôr sme sa stali Okresnou ľudovou hvezdárňou, potom sme boli Hvezdárňou v Žiline v pôsobnosti ministerstva kultúry, v roku 1996 sme sa stali Severopovažskou hvezdárňou, potom opäť Hvezdárňou v Žiline riadenou krajským úradom. Od roku 2002 patríme pod odbor kultúry Žilinského samosprávneho kraja,“ vysvetľuje genézu Znášik. Čo sa týka úrovne astronomických vedomostí, je Znášik spokojný len so vzdelávaním detí na základných školách. „So základnými astronomickými poznatkami sa stretnú štvrtáci v rámci prírodovedy, piataci v rámci geografie, niečo majú siedmaci v rámci fyziky o svetle a v deviatom ročníku majú astronómiu. Horšie je to na stredných školách. Tu je štúdium astronómie oklieštené len na Keplerove zákony, prípadne niečo z astrofyziky,“ posťažoval si na vákuum v osnovách Znášik. Rozvoj astronómie na Slovensku je tak v rukách niekoľkých špecialistov a asi tisícky nadšencov – amatérov, ktorí sa jej venujú ako koníčku. „Profesionálne možnosti uplatnenia sa v oblasti astronómie na Slovensku nie sú veľké. Je tu astronomický ústav, ktorý má pobočky v Tatranskej Lomnici a v Bratislave a potom sieť triná-stich hvezdární, kde si môžu záujemcovia rozširovať svoje vedomosti v astronomických krúžkoch. I preto najlepší absolventi vysokoškolského štúdia hľadajú prostredníctvom grantov a štipendií uplatnenie v zahraničí. A tak nie je ničím výnimočným nájsť Slovákov – astronómov na Havajských ostrovoch, v Rakúsku, Španielsku, či v iných štátoch,“ poukazuje na netušené možnosti súčasnej generácie Znášik.
Z pečene kultovne zabitého zvieraťa...
Podľa klasickej definície sú hvezdárne špecializované osvetové zariadenia slúžiace na popularizáciu astronómie a príbuzných vied. Len pre zaujímavosť, v minulom roku navštívilo hvezdáreň a najmä pozorovateľnu na Malom dieli okolo 12-tisíc návštevníkov. Ďalšou funk-ciou je elementárne astronomické pozorovanie, zbieranie údajov a ich distribúcia do spracovateľských centier. „I keď dnes už existuje moderná pozorovacia technika, stále má obrovskú úlohu amatérske pozorovanie a ja osobne mám obrovskú radosť z toho, čo všetko astronomická obec na Slovensku dosiahla,“ zdôrazňuje dôležitosť klasických pozorovacích metód Znášik. S hviezdami sú úzko späté horoskopy. Miroslav Znášik k nim má až prekvapivo ostré odmietavé stanovisko. „Horoskopom neverím! To skôr uznávam predpovede podľa letu vtákov, či z pečene kultovne zabitého zvieraťa,“ nadsadzuje Znášik a už vážnejšie dodáva: „Jediná hviezda, ktorá determinuje ľudí, je Slnko!“
Skromnosť a pokora
Zaujímalo nás, aká vlastnosť je pre astronóma najdôležitejšia. Riaditeľ žilinskej hvezdárne uviedol, podľa očakávania, vytrvalosť. No nebola jediná. „Zem je v porovnaní s vesmírom ničím, ani len zrnkom prachu. Nad auditóriom Hvezdárne vo Valašskom Meziříčí je nápis, ktorý nosím stále v podvedomí: „Malé poznanie vedie k pýche, veľké k pokore!“ Pred vesmírom musíme mať bázeň a pokoru. Ak sa nebudeme správať slušne, príroda si s nami urobí poriadok,“ upozorňuje na ľudskú bezohľadnosť Znášik. Životné krédo nikde napísané nemá, no prvoradá je podľa neho skromnosť. A čo sa týka budúcnosti astronómie, ako veľký problém vidí svetelné znečistenie oblohy, kvôli ktorému sa stále ťažšie pozorujú nebeské telesá. Budúci rok bude pre astronómiu výnimočný. UNESCO ho totiž pri príležitosti 400. výročia Galileovho pozorovania oblohy vyhlásil za medzinárodný rok astronómie. Kto vie, čím nás o rok hvezdári prekvapia...⋌MILAN PODMANÍK
