POVAŽSKÁ BYSTRICA. Deň detí sa snažíme osláviť každý rok. Každý inak, proste tak, ako uzná za vhodné. S väčšou pompéznosťou, alebo skromnejšie, či pohodlnejšie. Ten tohtoročný sa deviataci zo Špeciálnej základnej školy internátnej v Považskej Bystrici rozhodli stráviť s učiteľkou a jej psom v prírode. „Každá trieda si mohla pripraviť program, a tak sme sa rozhodli ísť do prírody. Šesť detí, pes a ja, sme chceli stráviť príjemný čas spoločne. Bolo horúco, a tak sme si sadli pri bagroviskách k vode. Netrvalo dlho a vyzuli sme sa, aby sme si ovlažili aspoň nohy,“ hovorí Miriam Brabcová.
Deti šantili, špliechali sa príjemne studenou vodou, hádzali do nej kamienky, kto urobí viac „žabiek“. Idylu však nečakane prerušila nepríjemná udalosť. Jeden zo spolužiakov drgol do Márie, ktorá skončila vo vode.
Mária sa topí!
„Bol to moment, ktorý som si ani nestihla uvedomiť, a skončila som vo vode. Bola hlboká, pretože nedosiahla som špičkami na dno,“ tvrdí Majka Balážiková, ktorá si viac údajne nepamätá. „Zmizla pod vodou, no pokiaľ som dobehla k nej, niekto ma predbehol. Daniel skočil oblečený do vody, a hoci sám nevie dobre plávať, začal ju zachraňovať. Snažil sa držať brehu, no nedarilo sa mu to. Kričal: „Chyťte ma, chyťte ma!“ My sme ho chytili za ruku, ktorú mal voľnú. Tou druhou držal Majku a ani na chvíľku ju nepustil,“ opisuje rýchly sled udalostí učiteľka. Tá chytila chlapca za ruku a s pomocou ďalšej žiačky pomáhali vytiahnuť Máriu na breh.
Skok pre život
„Nerozmýšľal som nad tým a skočil som za ňou. Bola celá pod vodou, bál som sa, že sa utopí. Snažil som sa jednou rukou držať Maju a druhou brehu. Našťastie mi pomohli, a ja som ju mohol vytiahnuť na breh,“ konštatuje Daniel Kvaššay, ktorému nie je príliš do reči. Nie, že by zanechala na ňom udalosť stopy, ale pre to, lebo si myslí, že nič svetoborného neurobil a záchranu ľudského života berie ako samozrejmosť. „Udalosti nabrali rýchly spád. Oboch som skontrolovala, všetko bolo v poriadku. Zavolala som riaditeľke školy a oznámila jej udalosť,“ konštatuje učiteľka. „Zľakla som sa, no keď ma uistili, že je všetko v poriadku, odľahlo mi. Ako vnímam fakt, že náš žiak zachránil ľudský život? Ako odvahu a statočnosť dobrosrdečného chlapca, ktorý je rozumný a obetavý. Zaslúži si pochvalu a my v škole sme naňho právom hrdí,“ povedala Lýdia Turičíková, riaditeľka školy.
Utopený mobil
Až na brehu si Daniel uvedomil, že Majka mohla stiahnuť aj jeho. Všetko však dopadlo dobre a on mohol byť spokojný. „Keď som si vyzliekal veci, mal som všetko mokré, aj mobilný telefón, ktorý sa zákonite pokazil. Ľudský život je však prednejší. Čo tam po mobile,“ dodáva Daniel. Deviatak, ktorý o chvíľku končí dochádzku do základnej školy, sa pomaly chystá na strednú školu. „Budem stavebný zámočník,“ tvrdí chlapec, ktorému učarovali motorky a bicykle. Aj preto sa zúčastnil nedávno motozrazu, a keď sa dá, ide sa pozrieť aj na preteky. Mária sa ide učiť za kuchárku a učiteľka Miriam ju „hecuje“, aby sľúbila za záchranu života to, že pôjde Danielovi na svadbu na revanš variť. Iba sa usmeje a povie: „Možno.“
Skromný syn
„Keď som volala s matkou, bolo pre mňa v niektorých okami- hoch ťažké zadržať slzy. Poďakovala som jej, že vychovala takého syna. Určite je naňho pyšná! Môžem povedať, že osobne mi bude veľmi chýbať, pretože sme si rozumeli a patril k mojim obľúbencom,“ hovorí Miriam Brabcová. „Volal mi do práce, že sa stalo niečo hrozné. Doma mi všetko povedal a vypočula som si to všetko aj od pani učiteľky. Som hrdá na svojho syna a pyšná na to, ako sa zachoval. Je to skromný, zručný a dobrosrdečný chlapec. Možno si ani poriadne neuvedomil, čo sa vlastne stalo, veď je to ešte dieťa,“ povedala mama Renáta Kva- ššayová. Daniel si celú vec berie ako samozrejmosť. Ja osobne by som to tak nebral, no neviem, aké to je, zachrániť ľudský život. Vy áno? ⋌MILAN KOVÁČIK
