PÚCHOV. V praxi to znamená, že každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, musí mať uzatvorenú zmluvu s pracovnou zdravotnou službou (PZS). Ak má zamestnancov menej, je povinný mať zmluvu buď s pracovnou zdravotnou službou alebo s pracovníkom, ktorý má na túto službu oprávnenie. Mnoho laikov, no i zamestnávateľov, si PZS mýli so službou bezpečnostných technikov. „Pracovná zdravotná služba a bezpečnostno-technická služba sú dve rôzne veci. Bezpečnostno-technická služba zisťuje tzv. zvyškové riziká – riziká, ktoré môžu spôsobiť pracovný úraz. Bezpečnostný technik musí na základe vyhodnotenia rizík prijať opatrenia ako zabrániť akútnemu ohrozeniu zdravia. PZS je zameraná predovšetkým na starostlivosť o zamestnancov z hľadiska sledovania dlhodobých vplyvov faktorov pracovného prostredia na zdravie. To sa týka aj jednotlivých úkonov pracovného procesu. Napríklad dlhodobá nadmerná jednostranná záťaž nie je škodlivina, no je faktorom, ktorý spôsobuje v súčasnosti najviac ochorení. PZS na pracovisku skúma a vyhodnocuje fyzikálne a chemické faktory a navrhuje opatrenia, aby sa poškodeniam zdravia zamedzilo,“ hovorí Viliam Bršiak zo spoločnosti poskytujúcej pracovnú zdravotnú službu.
Nie je žiadnym tajomstvom, že zamestnávatelia očakávajú od zamestnancov čo najväčší výkon, zamestnanci na druhej strane chcú na vykonanie práce vynaložiť čo najmenej úsilia a nepoškodiť si pritom zdravie. Úlohou PZS je byť akýmsi katalyzátorom týchto dvoch protikladov. Zamestnávatelia vo väčšine prípadov prijali povinnosť vytvorenia PZS s nevôľou. Nečudo, služba je zo zákona povinná, prirodzene nie je bezplatná a v prípade, že si ju zamestnávateľ nevytvorí, hrozí mu od roku 2007 pokuta. „PZS nie je len pre zamestnávateľov, no najmä pre zamestnancov. Osvetovou činnosťou pomáha zlepšiť pracovné podmienky, optimalizovať pracovné technológie, čím minimalizuje riziká poškodenia zdravia a pomáha k zvyšovaniu výkonu zamestnancov. Najmä v poslednom čase si už mnoho zamestnávateľov uvedomuje potrebu a prínos PZS pre svoju spoločnosť. Treba si uvedomiť, že PZS nemá nariaďovaciu právomoc. Môže len zamestnávateľom odporučiť čo majú robiť, ak chcú pracovnú činnosť vo svojej spoločnosti maximálne zefektívniť,“ objasňuje význam Bršiak.
Od 1. mája tohto roku došlo k zmenám v zákone týkajúcom sa pracovnej zdravotnej služby. Zamestnanci patriaci do prvej a druhej kategórie (s nižším stupňom zaťaženia) absolvujú len vstupnú lekársku prehliadku a ďalšie periodické prehliadky už absolvovať nemusia. Periodické prehliadky zamestnanec absolvuje len vtedy ak je to nariadené v príslušnom legislatívnom predpise, napr. práca v noci, vodiči a podobne. Rovnako tak periodickú lekársku prehliadku už nemusia absolvovať samozamestnávatelia. Kategorizáciu vykonáva PZS prostredníctvom auditu. Najrizikovejšia je štvrtá kategória, kde spadajú pracovníci vykonávajúci prácu v extrémne rizikových podmienkach, najmenej rizikovou je prvá kategória.
Pracovnú zdravotnú službu vykonáva v súčasnosti na Slovensku 87 spoločností, v našom regióne štyri. ⋌(POK)
