Zolo Bachratý oslávil krásnu osemdesiatku

V sobotu oslávil krásne osemdesiate narodeniny jeden z nestorov považskobystrického stolného tenisu Zoltán Bachratý. Zolo, ako ho familiárne volajú všetci priatelia, mal len osem mesiacov, keď sa jeho rodičia sťahovali z Rašova do Považskej Bystrice. Tu vychodil ľudovú školu i meštianku a po troch rokoch v žilinskom gymnáziu prestúpil na stavebnú priemyslovku v Bratislave. Po jej skončení pracoval na výstavbe energetických závodoch v Tlmačoch a býval v Leviciach, kde si našiel aj manželku. Tá sa venovala tenisu a pochádzala z neďalekých Žemberoviec. Po krátkom „medzipristátí“ v Bratislavskom Priemstave sa rodina Bachratých už s dvomi synmi sťahovala z Levíc do Žiliny, kde Zolo robil hlavného dispečera Pozemných stavieb. V Žiline pôsobil až do dôchodku, aby sa vrátil do Považskej Bystrice.
So stolným tenisom začal v Považskej Bystrici v rodičovskom dome a na čomsi, čo len vzdialene pripomínalo pingpongový stôl. Ako žiak okúsil aj stredisko v Dubnici, aby neskôr rozbehol stolný tenis v Považskej Bystrici. Za Slovenského štátu hrával za Považskú Bystricu, na strednej škole hrával za Železničiarov Bratislava a v roku 1948 prestúpil do Levíc. Neskôr hájil ligové farby SEZ Tlmače, Handlovú, Žilinu i Považskú Bystricu a na jeho rakete stroskotali aj hráči z absolútnej slovenskej špičky. Jeho kariéru prerušilo choré srdiečko. Doktori mu dali na výber – život alebo šport... I napriek tomu, že s aktívnym stolným tenisom skončil, po návrate do Považskej Bystrice viedli jeho kroky do telocvične ZŠ Stred, kde dodnes odovzdáva svoje skúsenosti stolnotenisovým nádejam. Nechýba na žiadnom podujatí organizovanom klubom TTC Považská Bystrica a jeho rady padnú vždy na úrodnú pôdu.
Ku krásnemu jubileu mu všetko najlepšie prajú stolní tenisti, ku ktorým sa pripája aj naša redakcia. Živió, Zolo!
⋌(R)