Svoj prvý rok v školských laviciach si odkrútili aj prváci z triedy intelektovo nadaných detí na Ul. Slovenských partizánov v Považskej Bystrici. Podľa slov ich triednej učiteľky Anny Lagíňovej, školský rok bol plný zložitých úloh, ktoré však deti zvládali na výbornú. Potvrdili to i výsledky záverečných testov a obhajoby ročníkových prác. No nielen z povinností sa skladali jednotlivé školské dni. Popretkávané boli i zaujímavými ak-ciami, ktoré sú označené v učebnom pláne ako zážitkové vyučovanie alebo sú súčasťou predmetu obohatenie. Či to bolo varenie čokolády, návšteva divadiel, knižnice, diviačej obory, vodných zdrojov na Čertovej skale, závodu KIA v Žiline alebo Vodnej elektrárne v Nosiciach, zovšadiaľ si deti odniesli pekné zážitky.
V knižnici sa cítili ako doma
Knižnica je miestom, kde sa čítajú nielen knihy, ale i pozerajú rozprávky. Tety v knižnici presne vedia, čo práve „letí“ a pustia vždy niečo zaujímavé. No nielen rozprávky pozerali školáci pri prvej návšteve. Čítali najmä knihy známych detských autorov. Podľa slov detí ich najviac zaujali Rozprávky o psíčkovi a mačičke od Karla Čapka. Niektoré z nich vedeli dokonca i naspamäť. „Návštevy knižnice sú pre nich poučné aj tým, že sa naučia knižničnému poriadku,“ tvrdí triedna učiteľka Anna Lagíňová. A aké knihy niektoré z nich najradšej čítajú? Daška Babušová má najradšej encyklopédie o zvierátách, Jakubko Halmeš o športe, Barborka Halmešová o koňoch, Tadeáš Paštinský o kamiónoch, Tomáško Janiga o vesmíre… Tomáš Vlnieška má najradšej grécke báje. Aj keď bohov zatiaľ pozná iba málo, prezradil, že aj on by rád vystúpil na Olymp a cítil sa aspoň chvíľu ako Zeus. Pripútaný o skalu ako Prométheus však byť nechcel.
Diviakom najviac chutili gaštany
Návšteva diviačej obory v Prečíne bola prvou exkurziou na začiatku školského roka. Deti sa dozvedeli, v akých oblastiach diviaky žijú, aké sú ich zvyky, čo majú v prírode najradšej i to, aké škody môžu niekedy ľuďom napáchať. Naživo uvideli diviaka Cyrila a taktiež sa dozvedeli o diviačici Zuze, ktorá bola Cyrilovou veľkou kamarátkou. Kŕmiť diviaka z ruky gaštanmi a inými vhodnými dobrotami bol pre nich naozaj veľký zážitok.
Pozvanie na výpravu prijal i sám Barón
Vidieť vodné zdroje na Čertovej skale bolo pre deti niečo úžasné. Všetko to bohatstvo ukryté v podzemí v tajomných katakombách, ktoré si nájde cestu až do našich vodovodov, uvideli hneď v prvý júnový týždeň. Tajomným vodným svetom ich previedol Jaroslav Lagíň, z Považskej vodárenskej spoločnosti. Ten počas celej trasy trpezlivo odpovedal na zvedavé otázky, ktorými ho deti neustále zasýpali. Ozdobou i miláčikom celej výpravy bol čierny Barón. O tom, že vo výprave zaujal čestné miesto sa presvedčil hneď na začiatku, keď od detí dostal tučnú špekačku v darčekovom balení, ako sa na poriadneho salašníckého psa patrí. Či mu pri jeho veľkosti stačila len tá jedna, alebo sa mu pri opekačke ušlo i viac, sme sa už nedozvedeli. Možno nabudúce.
Zachraňovali stroskotanca
Keď triedna učiteľka Anka oznámila deťom, že najbližšie sa ide loďou na návštevu vodnej elektrárne v Nosiciach a taktiež do kúpeľného bazéna v Nimnici, poplach sa strhol až na chodbe. Radostnú novinu bolo treba zvestovať okamžite a všetkým. Jediná osoba, ktorá to v priebehu piatich minút nevedela, bol asi len školník. Aj to nie je isté. Tretiaci dokonca šepotali, že prváci vyplávajú na otvorené more... Otvorené more to zrovna nebolo, no strach bol na mieste.
Čo ak sa do lode nepomestia všetci?
V deň D si deti so záujmom prezreli priehradný múr. Ohromila ich predovšetkým jeho veľkosť. Raz darmo. V Číne majú Čínsky múr, u nás máme priehradný múr. Prehliadka vodnej elektrárne v Nosiciach bola pre deti zážitkom i poučením. Dozvedeli sa napríklad, že vodné dielo s elektrárňou Nosice bolo vybudované ako riečny stupeň na najväčšej rieke Váh s objemom 36 miliónov metrov kubických i to, že kúpele Nimnica vznikli práve vďaka výstavbe vodnej elektrárne. Veľké turbíny, všetky tie gombíky a páčky pôsobili na celú výpravu trochu zložito. Po prehliadke elektrárne ich už čakala pri brehu ukotvená loď. Ako praví námorníci vyfasovali záchranné vesty a vydali sa naprieč priehradou. Z niektorých odvážlivcov sa na chvíľu stali aj ozajstní kapitáni. Zachraňovali dokonca aj stroskotanca. Bol ním Filipko Torous, ktorý sa okúpal trochu skôr, než mal v pláne. Napokon sa kúpali i ostatní. Nebolo to však vo Váhu, ale v teplej vode kúpeľného bazéna, z čoho mali obrovskú radosť.
V závode KIA zaujali najviac roboti
Návšteva automobilky KIA v Žiline, spolu s návštevou divadla ukončila tohtoročné putovanie za poznaním. Triedna učiteľka zhodnotila exkurziu ako jednu z najvydarenejších, ktoré doposiaľ absolvovali. Deti boli poučené o bezpečnosti na pracovisku, pozreli si celú výrobu auta od rezania plechu, zvárania až po montáž v montážnych ha- lách. Niektorých zaujímalo i to, či roboti, ktorí vykonávajú prevažnú časť prác sa radia medzi zamestnancov. Ozajstným bonbónikom, najmä pre chlapcov bolo, že si vo vyrobených autách mohli i posedieť. Škoda len, že všade bol zákaz fotenia.
Krstný otec pre všetkých
Prvou veľkou skúškou, ktorú deti absolvovali, boli obhajoby ročníkových prác. Nebolo jednoduché predstaviť svoju prácu pred zrakmi toľkých divákov. Všetci to však zvládli skvele a z rúk krstného otca Miloša Krausa prevzali osvedčania o vykonaní ročníkových prác. Napokon si všetci spoločne pochutili na skvelej orechovej torte.
Záverečná akadémia a „vymyslená“
Slávnostná akadémia, na ktorej deti zaspievali známu pesničku od Elánu, ukončila prvý školský rok aj našim prvákom. Dva dlhé mesiace budú v kúte odpočívať ich školské batohy, kým na ne opäť v septembri nepríde rad. Dovidenia želajú Filipko, Krístínka, Tadeáš, Sárka, Lucka, Klárka, Barborka, Jakub, Samuel, Tomáškovia, Pavlínka, Daška a Majka.
(DV)
