KRIVOKLÁT. Boli sme zvedaví, či naše noviny čítajú aj v tak, možno už trošku pánu Bohu za chrbtom, schovaných obciach. Čítajú! Prvá dvojica mužov na kraji dediny odpovedala síce záporne, podobne, ako dvojica rozprávajúcich sa susediek, no tretí pokus bol úspešný. Oslovili sme ženu, ktorej spoza plota trčali iba konce rúk, v ktorých držala buď perinu, ktorú chcela vyvetrať, alebo obliečky, ktoré vyprala. Na našu otázku, či kupuje MY Noviny stredného Považia odpovedala s kľudom. „Samozrejme,“ a vykukla spoza plota. Pani Irena Šatková odoberá podľa jej slov noviny už dávno. „Veru, dávno, dávno, aspoň pätnásť rokov. Nosieva mi ich poštárka z Pruského každý utorok,“ dodala pani Irena. Ani netušila, že vyhrala päťsto korún, hoci nám ukázala, na ktorej strane súťaž býva. „Ja tým predným stranám veľa nedám, mňa politika nezaujíma. Ja si rada pozriem narodené deti, kto zomrel, ale hlavne inzeráty - predaj alebo kúpu. Muž je chorý, takže ten noviny nečítava. Jaj! Tak to môžete chodiť každý týždeň, kľudne sa vráťte aj na budúci utorok,“ reagovala na výhru. „Čo ja vám dám za to? Asi vás iba vybozkávam,“ smiala sa výherkyňa. Pokiaľ sme dovtedy stáli na ulici sami, postupne sa začali otvárať okná a tichá ulica akoby zvedavcami ožívala.
„Nefoťte ma takto, musím si dať zuby, ale nepíšte to tam!“ nariadila nám pani Irena. Poč-kali sme chvíľočku a odfotili výherkyňu. „Netrafili ste dobre, veď ja vám nemám ani čo povedať. Včera som pokosila záhradu, dnes som zavárali strúčky a uhorky. Deti mám rozlietané... Jedno je v Košiciach, druhé na Morave. Keď ma navštívia, dajú si len kávičku,“ pokrútila hlavou. Zaželáme si pevné zdravie a odchádzame. Cestou späť stretávame muža, ktorý na nás máva našimi novinami. „Už je neskoro chlapče,“ mrmle si popod nos Milan. Päťstovka pre tento týždeň je podľa neho už v správnych rukách.
Naša súťaž pokračuje ďalej. Stačí, ak budete mať posledné číslo MY Noviny stredného Považia a môžete byť o 500 slovenských korún bohatší. Tento týždeň sa bude pohybovať redakčné auto po Považskej Bystrici.
⋌(MK)