Hovorí sa, že po vojne býva každý generálom. Neplatilo to po záverečných požiarnych útokoch na krajskej hasičskej súťaži dorastu v Pruskom. „Nuž, dievčatká, to sú tie vaše tréningy, nič viac,“ rozhodil rukami Vladimír Monček a sklonil sa aspoň dobrým slovom pohladiť ubolené duše „jeho“ dievčat. Tie mohli pomýšľať na zlato, no úlohu jednotky a lídra nevie zvládnuť každý, o čom sa môžete presvedčiť hocikedy. Keď dievčatá dostali za prvý útok N a druhý trval nekonečne dlho, vedeli, že nezopakujú úspech žien, ktoré si odniesli krásny pohár na minuloročnom finále dospelákov, ktoré bolo práve v Pruskom.
„Dievky moje, všetko prebolí. Teraz je už neskoro vyčítať si, čo sa pokazilo. Najlepšou masťou na takéto boľačky je ďalšia súťaž. Verte mi to, ja to za tie roky poznám!“ skonštatoval Vlado.
Keď sme o deň stretli „jeho“ dievky v Hornej Porube, vedeli sme, že je už dobre. „Je to OK!“ stačil pohľad na šéfa Prušťaniek s klasickou cigaretkou v hrsti, ktorú si vychutnával v rozkladacej stoličke, so štartovacou pištoľou v ruke. A bolo. Výsledky hovorili jasnou rečou. Dorastenky vyhrali pred svojimi ženami a ostatnou konkurenciou. Vladova, rokmi overená, procedúra zabrala!⋌(MK)