Utorok, 1. december, 2020 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

„Ukrajina“ sa dostala opäť domov

l "AK CHCEŠ VEDIEŤ, čo je drina, kúp bicykel Ukrajina!“ Tento veršík smeroval na adresu v socializme masovo rozšíreného mohutného bicykla sovietskej výroby. Nuž a občianske združenie Kiapeška z Malých Ledníc sa v rámci svojich pravidelných letných

Znovuvzkriesenie Slovákov
„Na Ukrajine žije oficiálne 5600 Slovákov, ale nie každý si v rámci sčítania obyvateľov priznal slovenskú národnosť. Naši matičiari hovoria, že tu, v Zakarpatí, kde ich býva absolútna väčšina, žije až 17,5 tisíc Slovákov,“ diskutuje s „Kiapeškármi“ generálny konzul Slovenskej republiky v Užhorode Marián Sládeček. Pred jeho úradom sa od skorého rána ťahajú dlhé rady ukrajinských štátnych občanov, ktorí by radi získali víza na Slovensko. Mesačne ich vydá 1000 až 1500. Najviac cez zimu – turistom.
V Zakarpatskej oblasti, kde žije 1,2 milióna obyvateľov, je síce stále značná nezamestnanosť, ale námedzní robotníci už vo veľkej časti dochádzajú za prácou do Kyjeva, Moskvy či iných veľkých miest na východnej strane našich hraníc, kde je stavebný boom. Nájsť kvalitného remeselníka je aj tu čoraz väčší problém. „Veru, a teraz ich budeme potrebovať aj tu. Slováci totiž získali v centre Užhorodu krásnu historickú budovu zo začiatku minulého storočia,“ dodáva generálny konzul. Dôstojný objekt, pamätajúci Rakúsko-Uhorské cisárstvo, bude slúžiť tunajšej slovenskej škole. Škola síce existuje už jedenásť rokov, no stále bola v provizórnych priestoroch. Pridelená budova je však v nevyhovujúcom stave. Oblastná administrácia už dala na rekonštrukciu tohto bývalého dievčenského gymnázia 1,25 milióna hrivien (5 miliónov Sk), zo slovenského ministerstva školstva prišlo 1,3 milióna korún, ale na začiatok by to chcelo aspoň 20 miliónov korún. „Budova novej školy je skvelá, ale peňazí na obnovu je málo,“ potvrdzuje Jozef Hajniš, rešpektovaný predseda Matice slovenskej na Ukrajine. Áno, práve tento skvelý jadrový fyzik sa na Zakarpatí najviac pričinil o znovuoživenie života Slovákov. V záhrade užhorodského hotela Izumrud Maloledničanom rozpráva, ako podľa neho v žiadnej inej krajine nebola nútená asimilácia Slovákov taká tvrdá a bezohľadná ako práve v bývalom Sovietskom zväze.
„Azda každý vie, že pred prvou svetovou vojnou bola Podkarpatská Rus súčasťou Rakúsko-Uhorska. No a pred 2. svetovou vojnou sme patrili k Československu. Až v roku 1946 nás pripojili k Sovietskemu zväzu. V roku 1947 sovietske orgány síce dovolili, aby Slováci z oblasti vycestovali natrvalo na Slovensko, ale to bol posledný ústretový krok. Odišlo šesť či sedem vlakových transportov. To potom využili tunajší súdruhovia na to, aby tvrdili, že Slovákov na Zakarpatí niet, že tu žiadna slovenská národnostná menšina neexistuje. No nie každý sa dokázal za pár dní zbaliť, nechať vo svojom rodisku všetko, čo vybudoval a odcestovať do neznáma. Naša rodina napríklad spravovala tunajšie skvelé vinice spišského biskupstva. Dedo rozhodol, že sa ich budeme snažiť udržiavať a že cez ne budeme v styku so Slovenskom aj s cirkvou. Bola to ilúzia....“
Dajme teraz chvíľu priestor etnologičke Mgr. Zuzane Bolerácovej: „Roky 1947 – 1989 boli tým najťažším obdobím pre Slovákov na Zakarpatsku. Charakterizovala ich násilná asimilácia národnostných menšín, dominovala rusifikácia, sovietizácia, utláčanie cirkvi, izolácia a strata kontaktu s materskou krajinou. V priebehu štyroch desaťročí postupne zanikali slovenské tradície a zvyky, vytrácala sa rodná reč a neexistovali takmer žiadne známky národného a kultúrneho života Slovákov,“ píše vo svojej knihe História a kultúra Slovákov na Zakarpatskej Ukrajine. Táto užhorodská Slovenka uvádza, že dnes cítiť prítomnosť slovenského života už v dvoch desiatkach tunajších dedín. Slováci na Zakarpatí vstávajú z mŕtvych. Hnacím či skôr jadrovým motorom tohto snaženia je Jozef Hajniš: „V roku 1992 sa nám na Zakarpatí podarilo založiť Maticu slovenskú, ktorá má dnes už desať miestnych odborov. Od roku 1994 sa na Užhorodskej štátnej univerzite slovenčina vyučuje aj ako samostatný odbor. Dva roky nato prvý raz zaznela slovenčina na vlnách rozhlasu a televízie v rámci Zakarpatskej štátnej a televíznej spoločnosti. V roku 1998 vyšlo prvé číslo Podkarpatského Slováka. Ďalej by sme mohli hovoriť o festivale slovenskej kultúry na Zakarpatí, o deťoch, ktoré prichádzajú na letné tábory na Slovensko...“
Pod ochranou kniežaťa
Vráťme sa však k bicyklu značky Ukrajina. Keď sa švagor predsedu Kiapešky (teda Petra Sádeckého, s ktorým vycestovali aj Jozef Lednický, Vladimír Hucík a Pavol Vitko) dozvedel, že tento rok vyrážame na Ukrajinu, dostal nápad, že ten starý bicykel im tam skrátka treba vrátiť. Zasmiali sme sa. Vlado sa však myšlienky chytil. V dedine pár desiatok kilometrov pred hranicou kúpil od začudovaného starčeka zahrdzavený bicykel za štyri stovky. Nie, opisovať peripetie na slovensko-ukrajin- ských hraniciach – na to tu nie je miesto. No Vladov víťazný chlapčenský úsmev, keď ťažko šliapajúc do pedálov, no s rukami nad hlavou víťazne preťal pomyselnú cieľovú pásku pod podbráním najznámejšej reš-taurácie v Užhorode – ten bol nezabudnuteľný. Chlapčenský úsmev ostal aj majiteľovi spomenutej reštaurácie, ktorá sa volá Decou notára. Veď hrmotný a plecnatý Pavol Čučka zriadil vo svojom rozľahlom podniku pre 500 hostí napríklad symbolický cintorín politických strán. Pi-soáre sú tu rozdelené podľa toho, či pijete vodku, pivo alebo víno a v areáli je tucet ďalších vtipných zákutí. Tento známy podkarpatský Slovák pritom prednášal históriu a filológiu na univerzitách v Kyjeve a Užhorode. Prečo sa dal na podnikanie? „Bolo to vtedy, keď som počas tunajšej krutej hospodárskej krízy v deväťdesiatych rokoch zistil, že môj mesačný plat má menšiu hodnotu ako kanister nafty...“ vysvetľuje pri voňavom borčši a decovom poháriku ostrej percovky. Ukrajinskej pálenky, v ktorej pláva superštipľavá paprička. Keď si dáte sto gramov do dna, vaše pľúca majú šancu zažiť nádych kozáckeho atamana.
Dnes je Pavol Čučka popri podnikaní zároveň starostom štyroch obcí, vydáva časopis, venuje sa histórii, plánuje skvelé projekty na aquapark, organizuje divadelný festival. Na stenách jeho kancelárie visia fotografie, z ktorých sa usmieva spolu s ukrajinským prezidentom Viktorom Juščenkom. No napriek všetkej serióznej práci, v ňom koluje krv recesistu. „Ó, priatelia, aký vzácny historický dar od slovenského národa. A akí ste len pozorní, že ste tej jedinej starej smutnej Ukrajine, križujúcej kedysi Slovensko, umožnili dožiť starobu vo vlasti. Tu bude jej miesto pri našom baťkovi Vasilovi,“ obradne oprie bicykel o drevenú sochu starého karpatského horala. Pravda, Ukrajinu a Vasila nezabudne k sebe priviazať hrubou uzamknutou reťazou. Potom sa s nami opäť posadí za stôl a pri ďalšej percovke sa zatvári naoko tajomne: „Kamaráti Kiapeškári, niečo vám prezradím už dopredu. Pripravujem založenie Podkarpatského kniežatstva. Stretol som sa s Bolkom Polívkom, ktorý na Morave kraľuje Valašskému kráľovstvu. Niečo mi poradil, niečo si vymyslím sám. No je isté, že v mojom kniežatstve budete vždy vítaní ako šľachtici prichádzajúci pod mojou ochranou...“ Veru, ako si človek nájde priateľa vďaka starej hrdzavej Ukrajine. A dokonca aj knieža...
Soľné jazero na Ukrajine
„Hahaha, hahahaha,“ zadivene a ako malý chlapec sa smeje Jozef, keď sa položí na hladinu a jeho telo sa na nej vznáša ako korkový štupeľ. Čo ho to vlastne tak rozveselilo? Nuž – predstavte si, že skočíte do vody a voda vás nesie bez toho, aby ste museli pohnúť prstom. Áno, podobná hustá, slaná a „nadnášajúca“ voda je v Mŕtvom mori. Lenže taká istá voda je len pár hodín od našich hraníc – v ukrajinskom mestečku Solotvino. Donedávna tu totiž ťažili soľ aj povrchovým spôsobom. Do veľkých jám vyrýpaných korčekovými bagrami prenikla cez soľné sloje podzemná voda a zaplavila ich. Niet pochybností, že po dobudovaní infraštruktúry bude o mestečku Solotvino vedieť celé Európa...
„Hahahá! Pozrite na tú značku! Ukazuje maximálne štyridsiatku! To je fór! Hahá! Však po tejto ceste sa nedá ísť viac ako dvadsať...“ smeje sa z iracionality situácie Peter. Nie, štyridsiatkou by to tadiaľto nezvládol ani obrnený transportér. Dlhé desiatky kilometrov stúpania do dediny Koločava cestujeme totiž po cestách, na aké sme už u nás zabudli. Štrkovo-blatová vozovka s dierami po koleno, krajníc niet. Okrem divej zveri treba dávať pozor aj na kravy a konské povozy. Ak sa chcete na tunaj-ších svahoch východných Karpát dostať na druhú stranu dravých riek, občas sa na hrdzavých lanách hompáľa aj stometrová lávka. No len pre peších. Autom sa dá prejsť cez brody. Tie poznajú iba domáci.
„Aj nás trochu zaskočilo, že prílev českých turistov do našej dediny je čoraz väčší,“ hovorí v koločavskom múzeu Ivana Olbrachta sprievodkyňa a miestna učiteľka Natalia Tumarecová. Na vysvetlenie pre tých, ktorí sa učili literatúru už dávnejšie, len toľko, že Ivan Olbracht bol pražský novinár spisovateľ. V roku 1933 sa preslávil novelou Nikola Šohaj – lúpežník. Nikola bol zbojník, ktorý do roku 1921 v tunajších hustých horách zbíjal boháčov, no zastrelil aj dvoch českých policajtov. Nezabúdajme, že Koločava vtedy tiež patrila Československu. Šohaj, ktorého zradil bývalý kamarát a padol v salve policajných guliek, má na okraji lesa, celkom skraja koločavského cintorína, nenápadný hrob s malým kovovým krížom. Olbracht má pred miestnou školou veľkú bustu s pamätnou tabuľou a v škole je jeho múzeum.
Smútok a nádej
V Koločave kiapeškárov prichýlia v mladej rodine Šeteljovcov. Milá žena, dve malé deti a muž Vasilij, ktorý sa po piatich mesiacoch vrátil z robôt v Moskve. Opäť to isté. Opäť ten istý smútok z odlúčenia, ťažoba dneška a sto otáznikov neistoty smerom k budúcnosti. Ten pocit akoby premkol celé Zakarpatie. Pravda, okrem pár percent majiteľov honosných víl a luxusných áut, s ktorými sa možno stretnúť v celej oblasti. Skromná pani Šeteljová však hovorí aj o nádeji. Jej manžel síce v Moskve zarobí ako stavebný robotník po prepočte len 20-tisíc korún mesačne, no skoro jedným dychom dodáva, že rozvody u nich v horách takmer ešte neexistujú. Aj keď štyri pätiny chlapov z dediny chodia za prácou po svete, rodiny držia pokope a pomáhajú si. To je tá nádej, vydržať spolu, pomôcť si, kým bude lepšie.
Lepšie bude, ak sa aj Ukrajina viac otvorí Európe. Oživí sa priemysel a prídu turisti. Kraj sladkých viníc a vyzývavých hlbokých hôr, ktoré pokrývajú štyri pätiny Zakarpatia. Tento, kedysi aj náš kraj, domovina, Ukrajincov, Rusínov, Maďarov, Rumunov, Židov a Slovákov, si zaslúži lepší život. Slováci aj ostatní obyvatelia prihraničného pásma Zakarpatia sa pritom tešia na malý pohraničný styk. Uľahčí im prechod na Slovensko, kde inak potrebujú víza. Zakarpatskí Slováci, ktorí takmer prestali existovať, sa budú môcť konečne opäť hlbšie nadýchať slovenského vzduchu.⋌
⋌PALVIT

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  2. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  3. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  4. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  5. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  6. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  10. Venujte na Vianoce darček plný informácií
  1. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  2. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  3. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  4. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  5. Novinka medzi prefabrikátmi
  6. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  7. 3D virtuálne prechádzky pozdĺž maďarsko-slovenských hraníc
  8. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  9. The future of M&A in Europe
  10. Prvé zamestnanie: 3 veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 34 340
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 491
  3. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 15 057
  4. Aká je chémia vôní 10 817
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 498
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 863
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 854
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 217
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 833
  10. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 7 678
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Pribudlo 1254 nakazených a 29 úmrtí, vyliečilo sa takmer tritisíc

PCR testy v pondelok odhalili 1 254 nakazených koronavírusom, laboratóriá otestovali 7 991 vzoriek. Počet úmrtí pacientov na COVID-19 stúpol o 29, na Slovensku tak ochoreniu podľahlo už 868 ľudí. Vyliečilo sa ďalších 2 818 osôb. Národné centrum zdravotníckych informácií o tom informovalo na webe covid-19.nczisk.sk.

#MYtozvladneme

ONLINE DISKUSIA: Prohibícia hazardu? Správne riešenie alebo krok vedľa?

Diskusiu vysielame live vo štvrtok 3. decembra o 18.00 hod. Novela zákona o hazardných hrách dala do rúk miest a obcí možnosť zakázať na svojom území hazardné hry aj bez petície občanov. Odborníci varujú pred týmto krokom a poukazujú na vznik viacerých nebezpečenstviev.

Kultúra v meste ožíva len veľmi opatrne

V Decembri budú v Považskej Bystrici tri kultúrne podujatia. Výpadok je však veľký a ľudia si od kultúry odvykli.

V Považskej Bystrici začali organizovať podujatia

Právna poradňa MY: Práva zamestnanca a riešenie sporov so zamestnávateľom počas pandémie

Bojíte sa o zárobok, lebo ste v karanténe? Prišli ste o prácu, lebo váš zamestnávateľ obmedzuje podnikanie? Viete, na koho a kde sa máte obrátiť v takejto či podobnej situácii? Aj na tieto otázky odpovedajú v bezplatnej právnej poradni naši právni experti.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Zámkoch otvorili nové nákupné centrum

Pre návštevníkov je k dispozícii osem obchodných prevádzok.

V trnavskej nemocnici je pozitívne testovaných takmer sto zamestnancov

Počet hospitalizovaných pacientov s COVID-19 je vo Fakultnej nemocnici v Trnave približne rovnaký v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

V Nitre padnú hlavy. Len či správne...

Húfna kritika (aj) od ex-hráčov. Za Nitru nastupuje v prvej slovenskej lige najmenej odchovancov v histórii.

Už ste čítali?