Atléti na OH sklamali

ou bilanciou v ére samostatnosti. S celkovým počtom 6 medailí vyrovnali Slováci túto štatistiku z Atén 2004. Do pekinskej zbierky ešte prispeli striebrami strelkyňa Zuzana Štefečeková a štvorkajak rýchlostných kanoistov a bronzom zápasník David Musuľbes. „Šesť medailí nás teší, z toho, že na takomto podujatí sme získali tri prvenstvá. Medailu si vybojovali tí, od ktorých sme ju čakali. Boli tam však aj ďalší adepti na cenné kovy. V kútiku duše sme verili, že ich bude viac. Poznajúc konkurenciu a výkonnosť našich športovcov je to však realita. Taký je šport, prináša radostné výsledky, ale i sklamania a osobné tragédie. Hodnotenie je však dosť rozpačité. Osobne ma mrzí, že veľká časť športovcov, ktorá splnila kvalifikačné kritériá, hlboko zaostala za svojimi najlepšími výkonmi. To je veľké rozčarovanie a memento do budúcnosti,“ začal svoje hodnotenie vystúpenia Slovákov v Pekingu vedúci výpravy a viceprezident Slovenského olympijského výboru Vladimír Miller.
Výprave sa nepodarilo naplniť druhý cieľ a získať štrnásť umiestnení do 8. miesta. Slováci boli v Pekingu v najlepšej osmičke len desaťkrát. Okrem medailistov bol strelec Pavol Kopp piaty a ôsme priečky obsadili strelkyňa Danka Barteková a kladivári Libor Charfreitag a Martina Hrašnová. „V minulosti sme mali v cieľoch umiestnenia do 6. miesta, pred hrami XXIX. olympiády sme zmenili stratégiu. Športovci do 8. miesta získavajú diplom, a preto sme pristúpili aj my k tejto zmene. S vystúpeniami niektorých športovcov sme spokojní, s ďalšími nespokojní. Naša špička je veľmi úzka, máme veľmi málo športovcov v absolútnej svetovej špičke a ani budúcnosť nevidím príliš ružovo,“ zdôraznil Vladimír Miller a následne ponúkol svoje osobné hodnotenie vystúpenia slovenských športovcov podľa jednotlivých odvetví. My prinášame z pochopiteľných dôvodov iba hodnotenie atletiky:
„
Atletika mala najväčšie zastúpenie a je pre mňa najväčším rozčarovaním. Atléti zaznamenali dve umiestnenia do 8. miesta, u Charfreitaga sme čakali finále a pri troche šťastia ako vlani v Osake aj medailu. Tá však bola reálnejšia u Martiny Hrašnovej, v kútiku duše sme v to verili. Výsledky v tomto roku ju jednoznačne pasovali do úlohy favoritky, finálovú súťaž nezvládla psychicky. Spokojnosť možno vysloviť z atlétov jedine s výkonom Lucie Klocovej, ktorá sa jediná priblížila k svojmu tohtoročnému maximu. Ostatní, vrátane dvoch finalistov, zaostali hlboko za svojimi tohtoročnými výkonmi. Nehovorím tu o osobných rekordoch, ale o výsledkoch z tohto roku. Vyzerá to tak, že formu ladili niekde inde, alebo ju predčasne vyladili. Otázka znie, akým spôsobom sa zúročila príprava v Koči? Okrem Klocovej sú pre mňa výsledky ďalších 17 športovcov absolútnym sklamaním. Ak považujeme za úspech, že Zuzana Tomasová napriek zdravotným problémom dobehla, a že niekto dopochoduje v náročných podmienkach na 50 km do cieľa, tak je to trocha málo. Atléti mali veľké oči, mrzí ma, že nijaký z B-limitárov a mladých nepreukázal nejakú solídnu výkonnosť. Prístup atlétov je trocha zvláštny, výrazným spôsobom u nich absentuje psychologická príprava. Som sklamaný z Bobkovej, Horáka, veď 215 cm dosahujú na Slovensku niekedy aj juniori. S 215 cm nemá výškar na OH čo robiť. Atletika mi pripravila veľké sklamanie a myslím si, že je v nej potrebné mnohé veci prehodnotiť.“