Znovu si nasadil starú masku. Jeho tvár nevyjadruje žiadne pocity. Jeremy Wariner z amerického Texasu, zosadený kráľ bežeckej štvorstovky, práve prehral najdôležitejšie preteky v sezóne, finále na olympijských hrách v Pekingu, v ktorom zvíťazil jeho krajan Lashawn Merritt. Je zjavné, ako silno sa kontroluje. Chladno komentoval svoj výkon. Len raz sa preriekol, keď povedal, že je sklamaný. Vzápätí dodal, že je šťastný zo striebornej medaily. To dajako nesedí, aj keď vyriekol tieto dve vety v rovnakej hlasovej tónine. Sklamaný? Alebo šťastný?
Už roky bol Jeremy Wariner záhadou atletiky, ale doteraz to bolo pre jeho stále víťazstvá. Ako dvadsaťročný sa stal olympijským víťazom, o rok neskôr majstrom sveta a vo veku 23 rokov to zopakoval. Mnohí čakali, že utvorí svetový rekord a prekoná deväť rokov starý najlepší výkon svojho manažéra Michaela Johnsona. Ale kritici spájali jeho výkony v najťažšej šprintérskej disciplíne s rafinovanosťou najmodernejšej dopingovej praxe. Lebo v cieli na ňom nikdy nebolo vidno žiadnu únavu. Ale Warinerov príbeh je celkom iný, osobitý. Jeho vytrvalou rýchlosťou konkurenciu vždy ničil, no v Pekingu mu sily stačili len na 300 metrov.
„Keď som chcel po zákrute urobiť rozhodujúci únik, nešlo to. Neviem prečo,“ povedal Wariner. Nie je známe, že by mal dajaké výpadky v tréningu, zranenia, choroby. Len vymenil trénera. V januári sa sa nevedel dohodnúť s jeho 74-ročným trénerom Clydeom Hartom na zmluve.
Mnohí si myslia, že vedel Warinerovi lepšie pomôcť než Ford. Je to tak? Hartova žiačka Sanya Richardsová predviedla v Pekingu tú istú slabosť, čo Wariner. Natíska sa dojem, ako keby niekto v atletickom tíme USA odpojil tajuplný prívod energie. Že by to bola americká antidopingová agentúra USADA? Teraz prehráva a miznú aj sympatie, ktoré mal vo verejnosti. Pohľad je chladný, reč strohá, ale maska na tvári je stále tá istá...
