Nejde iba o titul
Ako v úvode súťaže povedal moderátor, komik, herec a poslanec (určite sme niečo vynechali) v jednej osobe, Miro Žilka, organizátorov podujatia išlo najmä o zábavu. To potvrdil aj v telefonáte z Chorvátska pred nastúpenými družstvami starosta Pruského Vilam Cibík. „Zabavte sa, najedzte sa, nech vyhrá najlepší,“ tvrdil starosta do mobilu, ktorého sme sa zabudli opýtať, čo bude jesť na Jadrane na obed on. Možno práve guláš... Hoci sa v propozíciach Majstrov-stiev Slovenska vo varení gulášu hovorí o varení „z materiálu“, ktorý dostane družstvo pri prihlásení, prichytili sme viacerých pri používaní vlastných ingrediencií. To už horeli pod kotlami ohne, pretože kapitáni bez nátlaku gulášprezidenta Vladimíra Trenčana splnili sľub, v ktorom sa okrem iného zaviazali používať len ingrediencie, ktoré nebudú škodiť ľudskému organizmu a iným pohlavným orgánom a v šenku dobíjať energiu, pričom sa ich družstvá nemali brániť zábave.
„Pozerám, čo kto do kotlíka dáva. Prišli sme zbierať skúsenosti a zistiť, aké recepty sa tu používajú, pretože o rok chceme variť aj my,“ povedal Marián Sádecký, ktorý prišiel na zvedy do Pruského s manželkou, synom a nevestou. Marián varieva guláše viac ako dvadsať rokov a môžete ho stretnúť takmer na všetkých väčších podujatiach v okolí Domaniže. Medzitým sa stratil jeden z prihliadajúcich a snoriacich psov, no nikomu nechýbal. Jeho identifikačná známka sa našla údajne v jednom z kotlíkov. Z iného trčali rebrá, údajne z diviny a ďalšia partia sypala do kotla prísady z vreca s granulami pre psov.
Švárna babka (inak občianskym menom Miroslav Hudec) s dedkom a vnúčencami prišli najmä kvôli dobrej nálade. „Pred tromi rokmi som vyhrala, no chceme niečo dosiahnuť aj dnes. Dostať sa do kroja ma stálo veľa roboty. Za to, že som takáto štíhla, môže redukčná trojtýždňová diéta KB,“ tvrdila babka.
Vlastné recepty a finty
Rodinný klan Gajdošovcov prišiel navariť až z Chynorian. „Sme ako v seriáli Dallas. Najstarší je J. R., ostatní poslúchajú,“ tvrdila hlava klanu. Najväčšie skúsenosti s varením gulášu má šéfkuchár Braňo. „Boli sme na Orave, tam sme boli tretí (zo štyroch). Hlavné je, aby sa kuchár nepomýlil a guláš dovaril. Ja som ho varil tento rok asi osemkrát na rôznych akciách,“ tvrdil Braňo.
Z dvanástky družstiev mali ako prví hotovo Červení z Hornej Poruby. Pomaly dochucovali, čakali na posily a dúfali v úspech. „Dobrému gulášu nesmie chýbať chuť! Viackrát sme si to vyskúšali na chate a podarilo sa! Okrem toho treba myslieť na hlavného gulášnika, ktorého treba nadopovať tri dni dopredu,“ tvrdil šéf Milan, ktorý je doma šéfom organizácie zdravotne postihnutých a tiež sa chystajú variť guláš. „Nemusíme vyhrať. Stačí, ak odovzdáme kotlík skôr ako vzorku, čo sa nám stalo vlani,“ skonštatoval Milan.
Súťažiaci z Tatrakomu Ferro nevynechali majstrovstvá ani raz. „Veď sme ani raz nevyhrali! My ideme vždy za zábavou a dobrým gulášom, lebo tomu, čo navaríme, veru porota nerozumie. Najlepší je ten, ktorý bude najskôr zjedený, a to býva náš,“ zdôvodnil pozície Dubničanov Gabriel Vanko.
Vlastné mäso použili aj mlynári z Mlynu u Kazdu. Pán Igor tvrdil, že doteraz ich pozývali iba ako hostí, a že doma varieva guláš iba manželka. „Prišli sme dnes ukázať ženám, ako sa varí poriadny guláš,“ tvrdil Igor.
Rodáčky z Jablonového sa stretli v Pruskom. „Prišla som po prvý raz a hneď vyhrať! Kamarátka sa usadila v Predmieri, ja v Pruskom. Náš pôvod nám dal aj meno družstva - Pirkoši,“ tvrdila Anna Janíčková a jasne dávala najavo, že v družstve má hlavné slovo a nikomu si do roboty fušovať nenechá. Kedysi jej vyveštil veštec, že je dirigentom, takže všetci ju musia poslúchať, čo potvrdil aj kolega Ivan.
Domáca konkurencia a MY
„Nesúťažíme,“ tvrdili zamestnanci obecného úradu, ktorých sme kontrolovali pri zapaľovaní ohňa. Jeho farba nám potvrdila dohady, že kúrili niektorým z VZN, ktoré podkúri neporiadnikom v obci. „ Na úrade pracujú iba mĺkve ženy, no keď treba, ozvú sa,“ tvrdila pani Majka. Jej kolegyňa Maťka šúpala cibuľu hovoriac, že doma to ostáva na manžela. Rovnaký názor mala tiež Katarína, konštatujúc, že guláš je mužská parketa.
Tatranci sú domáci turisti, ktorí milujú Tatry. „Chodievame do nich viackrát za rok, spoločne aj samostatne, minimálne dvakrát. Tradíciu neporušujeme, veď aj v Tatrách sa dá navariť guláš pred chatou. Chodievame hlavne na Podbanské, tam je menší stupeň ochrany, aj huby sa tam dajú zbierať,“ povedal Peter Minárik.
Kaviareň No5 si pozvala šéfkuchára Luboša z bolešovskej Lipy a oplatilo sa. „Spojili sme sily, veď sme boli minule druhí od konca!“ dozvedeli sme sa pri ich kotlíku.
Miestni hasičskí romantici sa predviedli aj s volejbalovým družstvom. „Máme radi dobrú spoločnosť s priateľmi, k tomu, guláš, pivo, pohárik, dobrú náladu. Romantici sme boli už minulý rok, keď sme vymýšľali do názvu nejakú haluz. Dnes sme varenie spojili s hasičskou prezentáciou, takže odtiaľ ten názov,“ tvrdili.
MY sme síce neprišli v plnej sile, ale o to viac plní odhodlania vyhrať. Nevyšlo to, hoci sme použili sme iba to, čo nám dal usporiadateľ. Myslíme si však, že náš guláš nemal chybu. Trochu sklamania zažili možno naši dvaja hlavní kuchári - Jozef s Jarom, ale v hodnotení sme sa zhodli: "Nie guláš, ale dobrá nálada museli vyhrať." A to sa aj splnilo.
Finiš
„Bolo to tesné a vyhrať mohlo päť či šesť gulášov,“ tvrdil gulášprezident. Tretí skončil Mlyn u Kazdu z Bohuníc. „Sme spokojní, nabudúce to bude lepšie!“ ohodnotil bronz Igor. Druhé miesto patrilo Kaviarni No5 a Kaviarni Lipa Bolešov. „Spokojnosť je. Minule druhí od konca teraz od začiatku,“ tvrdili dievčatá. „Keď budem prvá, vyobjímam vás a vybozkávam,“ tvrdila Pirkoška Anna. Stalo sa! „Vedela som to, vedela!!!“
V Pruskom sa varil nielen guláš, ale hral sa aj volejbal či hokejbal. Obec poňala posledný augustový víkend aj ako rozlúčku s prázdninami. Muzikál či ohňostroj spestrili záver prázdnin nielen deťom.⋌
⋌MILAN KOVÁČIK
