Dubničania pred štartom Atletického mosta 2008 sformulovali svoju organizátorskú ambíciu do troch základných cieľov: mať na štarte desiatich medailistov z pekinskej olympiády, mať sedem rekordov štadióna a prekonať divácky rekord spred roka a dotiahnuť do hľadiska aspoň štyritisíc divákov.
V nedeľu po skončení poslednej disciplíny si mohli povedať - plán je splnený, ba vysoko prekročený.
Olympijských medailistov štartovalo štrnásť, vrátane piatich šampiónov, rekordov bolo deväť a divákov päť a pol tisíca. Ba podľa znalcov miestnych pomerov ešte o pár stoviek viac.
A to je hádam najväčšia odmena pre všetkých tých, čo pripravovali a zabezpečili chod podujatia.
Športový sviatok mal pre atletických fajšmekrov jedno mínus – silný protivietor. Kto vie, ak by sa vietor oprel správnym smerom a dovolenou rýchlosťou, k akému času by došprintoval olympijský štafetový šampión Jamajčan Nesta Carter? Alebo iný, Kubánec Dayron Robles, nad prekážkami, keď v protivetre -1,7 m/s za svojím svetovým maximom zaostal osem stotín...
„Útok na svetový rekord, ktorým sme sa netajili, sa ukázal ako reálny,“ tvrdí generálny manažér podujatia Alfons Juck. Podľa neho existujú tri dôvody, prečo Roblesov útok napokon nevyšiel: „Už na druhej prekážke sa dostal do kontaktu s Britom Turnerom, zachytil ho ľavou rukou, medzi palcom a ukazovákom mal krvácajúcu ranu a museli ho ošetriť. Okrem toho bol silný protivietor. A po tretie, na desiatu prekážku nabehol príliš rýchlo.“
Čas 12,95 s je však vo veterných podmienkach, aké v Dubnici vládli, výnimočný. Vyhodnotili ho ako najhodnotnejší. Ak Robles splní, čo avizoval, že rád príde aj nabudúce, máme sa na čo tešiť. „Budúci ročník mítingu by sa mal uskutočniť opäť v nedeľu, dva dni po mítingu Zlatej ligy v Bruseli,“ avizuje Alfons Juck.
Podľa neho by atléti mohli ponúknuť ešte kvalitnejšie výkony. Pretože po svetovom šampionáte v Berlíne sa nebudú musieť do Európy presúvať z ďalekej Ázie ako vlani po MS v Osake a tento rok po OH vPekingu.