Piechovčan pod Tatrami

Pre Piechovčanov bola zvlášť známa rodina Šumanovcov, veď Emilov starý otec bol známym ako významná postava obce - bol sirotským a mimo toho i kostolíkom. Mimo obce bola známa aj jeho babka, nazývaná Šumanka, tá ako babica pomáhala ženám privádzať na svet ich potomstvo.
Futbalový talent
Ako náhle ho jeho nohy začali poslúchať, začal kopať do každej hrudky zeme či kameňa, aby neskôr našiel cestu na piechovskú Maracanu - pod gaštany pri majeri. Tu sa rozvíjal jeho talent budúceho ligového a reprezentačného futbalistu. Spoločne so svojimi vrstovníkmi naháňal handrovú loptu, neskôr koženú, do ktorej bol vkladaný vysušený hovädzí či bravčový mechúr namiesto „duše“, neskôr to už bola naozajstná kožená lopta, ktorá sa musela „fizovať.“ Úzky pľac pod gaštanmi nútil piechevské chlapčiská používať čo najlepšiu techniku s použitím mantinelu, čo bol vlastne múr obydlí deputátnikov a dielne kolárskej a kováčskej vyhne. Nečudo, že neraz zazvonilo aj okno - nesprávne, z pohľadu hráčov, osadené — po čom nasledoval závideniahodný šprint pred palicou „majerských“, neraz až na súhradu alebo do Váhovej ulice. Treba však pripomenúť, že tu vyrástol aj nedostižný technik a futbalový kúzelník Fero Šlesarík - Kosa, Joži Korienek, tu rástli neskorší futbalisti Botolovci, Emil Záhradníček, bratia Kobelovci, Emil Burdej, Tono Bezdeda, Jožko Jurík a mnohí iní, z ktorých už nejeden odišiel do večnosti. Až po týchto učňovských rokoch začali svoje predstavy o futbale cibriť na ozajstnom ihrisku, ktoré ešte za prvej ČSR predal sa celú jednu korunu futbalistom Ján Frankl, piechovský veľkostatkár.
Emil Bezdeda naozaj prešiel touto prípravou a stal sa stálym členom, dodnes najúspešnejšieho dorasteneckého mužstva Bolešova, aby ešte ako dorastencov vtedajšie vedenie futbalistov preradilo medzi mužov nielen Bezdedu, ale aj Emila Burdeja, Adolfa Kobelu a Ruda Hlúška. Onedlho tak urobili aj s ďalšími, na čele s Jožom Hrubým-Faltýnkom. V tom čase bolo futbalistov v Bolešove nadostač, nebola núdza koho postaviť, skôr naopak.
Mladý reprezentant
Po skončení veselých piechovských rokov narukoval na vojenčinu a hrával vo vtedajšej krajskej súťaži v Čechách - za vojenskú jedenástku Kostelec nad Ohří. Tu si ho všimli zostavovatelia reprezentačného výberu Levíčat i B - mužstva Česko-Slovenska. Tak sa piechovské chlapčisko, odchované pod gaštanmi, navlieklo do reprezentačného dresu. Po prvý raz si zahral 20. septembra 1960 v Českých Budějoviciach - len pár dní po jeho dvadsiatych prvých narodeninách. O mesiac nastúpil proti Holandsku v Košiciach. Aby si vyskúšal japonskú húževnatosť a vytrvalosť, v marci šesťdesiateho prvého nastúpil za B-mužstvo proti Švédom v Liberci. Neskôr sa stal členom širšieho kádra česko-slovenských olympionikov. Nebol sám, kto šíril dobré meno Piechova a Bolešova. Po príchode do Trenčína sa mu stal spoluhráčom Paľo Hudcovský, syn bývalého bolešovského rodáka a učiteľa a organistu Albína Hudcovského, ktorý reprezentoval od dorastencov až po áčko a stal sa pevnou oporou Sparty Praha.
Grog pred nodchodom
Futbalisti Trenčína si vyslúžili za svoje druhé miesto v ligovej súťaži ČSR - za Duklou Praha - zájazd na Stredný východ. Tento zájazd Trenčanov mal veľkú odozvu medzi našimi obyvateľmi. Keď sa celá farnosť chystala do kostola aby silvestrovským vďakyvzdaním poďakovala za uplynulý rok a prosila o požehnaný ten budúci, Emil si sadal už do vlaku na cestu do Prahy a odtiaľ letecky do Bejrútu. Emil, keby si Ty len vedel, koľko tep-lých grogov musel robiť na Silvestra roku 1963 Jaro Kačínec, ktoré sa pili nielen na zahriatie (hoci sme mali ťažké mantle a poniektorí aj kožuch), ale aj na Tvoju šťastnú cestu a bez zranení absolvovaný zájazd. Pokiaľ sa Piechovčania a Bolešovania zahrievali tajomstvom Jara Kačínca, Ty si sa čvachtal v teplej vodičke, obložený pomarančami a banánmi. Ale ako sme Ti to priali! Celkom deväťadvadsať dní sa Trenčania, tréner Borhy, lekár MUDr. Piaček, kustód Staník, hráči Masný, Koiš, Benc, Bezdeda, Čemez, Halmo, Hojsík, Paľo Hudcovský, Chlapík, Jankech, Kluka, Pokorný, Rihošek, Schwarcz, Ševčík, Šimončič a Nemšovan Paľo Tomáš. Emil sa túlal po Sýrii, Kuvajte, Iráne a Iraku. V túto chvíľu však názvy týchto krajín spôsobujú na tele zimomriavky, a nie historický obdiv. Trenčania odohrali deväť stretnutí, z toho osem víťazných. Emil nevyšiel nasucho. Strelil dva - tri góly, aby si zapamätali, ako sa hrávalo pod gaštanmi, pri Franklovom majeri.
Krásne jubileum
Teraz, keď sa dožíva vzácneho jubilea, do hráčskej i trénerskej kariéry (v Žiline a inde), mu všetci prajú veľa zdravia a veľa krásnych dní v kruhu svojich najbližších. ⋌(ELA)