Je to absolútne v poriadku, pokiaľ o to, čo sme nadobudli, neprídeme. Až vlastná negatívna skúsenosť nás privedie k myšlienke, čo sme mali urobiť na začiatku . Zabezpečiť si svoje obydlie pred tými, ktorí chcú náš majetok bezpracne získať. Takúto skúsenosť má v našej republike ročne okolo 20-tisíc majiteľov rodinných domov, bytov, rekreačných chát či iných objektov. Majetková trestná činnosť podľa štatistiky krádeží vlámaním tvorí za rok viac ako 50 percent počtu všetkých trestných činov. Preto je otázka bezpečného bývania dôležitá.
Čo je vlastne bezpečné bývanie ?
Je to pocit spokojnosti, pokoja a istoty, nech som doma alebo kdekoľvek mimo neho. Je to i možnosť na minimum znížiť riziko, že keď sa vrátim, nájdem všetko tak, ako som to zanechal. Treba si uvedomiť, že zlodeji – vlámači sa nespoliehajú na podvodné triky alebo zručnosť. Nevyberajú si obeť, skôr priaznivé okolnosti. Hľadajú otvorené okná, bežné obyčajné vchodové dvere, málo alebo vôbec nezabezpečené vchody do pivníc, garáží, zadných vchodov, využívajú anonymitu panelákových sídlisk a ľahostajnosť susedov. Takáto činnosť predstavuje pre nich zdroj živobytia a vylepšenie svojej finančnej situácie.
Prečo im to umožňujeme?
Možno stačí posunúť myšlienku ochrany svojho majetku úplne na začiatok, mať ju ako prioritu. Nejde len o majetok, ktorý predstavuje luxus, veľké peniaze, či iné hmotné bohatstvo. Majetok pre každého z nás je rozdielny. Pre niekoho je najväčšou cennosťou to, čo je pre iného bezpredmetné. Zbierka známok, obraz, hrnček, ktorý pripomína príjemnú dovolenku, medailón ako pamiatka po blízkom človeku... Ich strata možno bolí viac ako strata peňazí. Nepríjemný, ako tvrdia okradnutí, je pocit, že prišli o svoje súkromie, že sa im niekto prehrabával v ich osobných veciach, stále cítia v dome niekoho cudzieho. Toto v nich zanechalo hlboké a často neprekonateľné psychické traumy.
Ochrana seba samého, svojich blízkych a majetku je teda namieste. V súčasnosti sú technické a technologické zariadenia na zabezpečenie obydlia na úrovni, či už kvalitné dvere a zámky, bezpečnostné sklá, snímače pohybu, tepla, osvetlenia, dobrá investícia je alarm... Súčasťou bezpečného bývania sú po odchode z domu alebo bytu aj starostlivo zamknuté dvere, zatvorené okná. Nenechávajme kľúče v kvetináčoch a pod rohožkami, ako sme roky zvyknutí. Zlodejov prilákajú plné poštové schránky, stále zatiahnuté rolety, dlho neosvetlené okná, suché kvety v záhrade, v zime neodhádzaný sneh. Menovky s honosnými titulmi, informácie o dlhodobom odchode z domu, vystatovanie sa majetkom, ponechávanie cenností v dome, správy na telefónnom odkazovači, ktoré svedčia o neprítomnosti majiteľa, majú pre páchateľov veľkú cenu. Vedia, že neobídu naprázdno a nikto ich nebude rušiť. Doma využívajme priezory na dverách. Pohľadom doň zistíme, kto nám zvoní a za akým účelom prichádza. Neotvárajme a nevpúšťajme do príbytkov osoby, ktoré nepoznáme. Vyžadujme dodržiavanie tejto zásady od detí i starších ľudí, ktorí sú častým terčom podvodníkov. Buďme opatrní a ostražití pred ľuďmi, ktorí ponúkajú rôzne služby či tovar, môže to byť zámienka, aby si otypovali náš byt.
Cennou devízou sú dobré vzťahy so susedmi, uchovávajme si ich. „Postrážia“ najmä vtedy, ak sme dlhšiu dobu mimo domu, alebo vtedy, ak sa v okolí nášho bývania potulujú neznámi ľudia alebo motorové vozidlá. V čase núdze sme tu pre vás na bezplatnom čísle 158. Pred oznámením prípadu na políciu zachovajme pokoj. Pobehovaním po inkriminovaných miestach maríme stopy, ktoré vedú k rýchlemu vypátraniu páchateľa. Krádeže vlámaním do spomínaných objektov nie sú doménou len dovolenkového obdobia. Na to netreba zabúdať.
MAGDALÉNA BURSÍKOVA,
OR PZ POVAŹSKA BYSTRICA