Sľúbená päťstovka mala ísť do Červenokamenskej doliny, a tak sme sa rozhodli začať na jej konci, v obci, ktorá nesie tento názov.
Sľúbená päťstovka mala ísť do Červenokamenskej doliny, a tak sme sa rozhodli začať na jej konci, v obci, ktorá nesie tento názov.
ČERVENÝ KAMEŇ. Začali sme hneď pri prvom dome. Mladý muž tušil, o čo ide a tvrdil, že noviny nosí domov pravidelne mama. Lenže pani Holancová, ktorá pracuje v Tuchyni na pošte, mala prísť domov až po piatej, pretože „mala dlhý deň“. Nič iné nám nezostávalo, len pobrať sa ďalej. Asi o sto metrov, v dvore naľavo, sa venovali jabĺčkam v záhrade a noviny vraj aj tak nekupujú. Pokúsili sme sa dobehnúť muža na bicykli, čo pre náš služobný peugeot nebol problém. Problém bol v tom, že „dobehnutý“ nekupuje žiadnu tlač. Ďalší pokus sme chceli absolvovať pri predavačovi zeleniny, pri ktorom sa hmýrilo občanov viac, čo dávalo aj väčšiu šancu nájsť výhercu. Lenže potom sme si všimli odstavený konský povoz a asi o štyri bráničky ďalej stojacu ženu, ktorá mohla byť našou starou mamou. Evidentne na niekoho čakala, a tak sme si mysleli, že sme to my!
„Prišli ste s tými oknami?“ spýtala sa nás skôr, ako sme jej položili našu klasickú otázku o kupovaní novín. „Nie sme, ale...“ A vysypali sme na ňu klasické otázky. Starká sa usmiala a my sme vedeli, že máme výhercu. Ďalšie prekvapenie nás čakalo o pár sekúnd. Pokiaľ sa otočila, že pôjde pre noviny, prišla jej vnučka Martina. „Stála som pri okne, a keď zastavilo auto, počula som, čo ste sa pýtali,“ ozrejmila svoj príchod slečna.
Pokiaľ sme sa dohodli, koho s výhrou odfotíme, prezradili nám, že v rodine nie je presne určené, kto pôjde noviny kúpiť. „Raz je to babka, raz ja,“ tvrdila Martina. „Buď do obchodu či na poštu, je to jedno,“ tvrdila babka Justína Michalcová, ktorej tiahne na osemdesiatku. Bola rada, pretože takto poľahky peniaze doposiaľ nezískala.
„Najradšej si prezerám novonarodené deti a kto nás opustil. Aspoň viem o svojich bývalých spolupracovníkoch zo ZVS-ky v Dubnici nad Váhom,“ konštatuje pani Justína. „Mám potom veľký prehľad o tom, čo sa stalo, z novín viem všetko, veď času na čítanie mám dosť!“ dodáva starká. „A potom informuje celú rodinu, no každý si noviny radšej prečíta sám,“ smeje sa Martina. Tá pozerá hlavne do rubriky zamestnanie, keďže si hľadá prácu. „Ľudské zdroje a personálny manažment, to je to, čo som vyštudovala a rada robila. Len aby som nespájala napríklad kábliky,“ povzdychne si vnučka. Noviny vraj obídu trojgeneračnú rodinu pomaly za týždeň. „V domácnosti je každá korunka dobrá. My minieme teraz dosť na nové okná,“ akoby naznačovala babka Justína, na čo môže ísť výhra. „Vždy si prečítam, kto peniaze vyhral. Zaujímajú ma ľudské príbehy. Či to bol niekto zblízka ako Mikušovce či Krivoklát, alebo niekto z inej strany. Keď som čítala posledné číslo, aj som rozmýšľala, kto bude tým šťastlivcom, a vidíte. Aspoň budú mať ľudia v obci o čom rozprávať,“ zasmeje sa starká a opäť začína vyzerať montérov, ktorí majú prísť vymeniť okná.
Výhercom piatich stoviek sa môžete stať aj vy. Stačí, ak budete mať doma posledné číslo MY Noviny stredného Považia a naše auto zastaví niekde blízko vás. O týždeň budeme peniaze rozdávať v Považskej Bystrici.
⋌(MK)
