Starí Slovania mali podľa všetkého problémy najmä
s tuberkulózou a artritídou, dnešných obyvateľov Slovenska trápia najčastejšie civilizačné choroby.
Prvým slovanským obyvateľom Karpatskej kotliny by vo vtedy ešte panenskej prírode podľa našich skúseností so znečisteným prostredím a stresom nemali hroziť žiadne vážne choroby. Zdravotný stav človeka však súvisí aj s celkovým životným štýlom.
„Úroda sa pre počasie a škodcov občas nevydarila. V čase núdze bola bežná podvýživa, rast detí sa spomalil, preto prví roľníci boli menší ako dnešní ľudia,“ píše autor Atlasu sveto-vých dejín John Haywood. „Museli pracovať oveľa ťažšie než lovci a zberači a začali ich postihovať choroby kĺbov ako artritída.“ Keď začali chovať zvieratá, prenášali sa na nich niektoré ich choroby, napríklad tuberkulóza.
Bohatší mali iné choroby
Ako sa počas stáročí prehlbovali rozdiely medzi vrstvami obyvateľstva, zásadne sa vzďaľovali ich životné podmienky a ovplyvnili aj vývoj zdravia. Majetní ľudia bývali luxusnejšie, boli lepšie chránení pred chladom, a v stravovaní si dopriali. Niektorí to prehnali a trpeli zažívacími problémami a dnou, ktorá spôsobuje kruté bolesti dolných končatín.
Chudobní trpeli podvýživou. Oslabený organizmus ľahko podľahol aj bežným chorobám najmä v chladných mesiacoch, no najväčším problémom boli infekčné ochorenia.
Na mor umierali tisíce
Stredovek vytvoril ideálne podmienky na vlny epidémií, ktoré usmrtili milióny Európanov. Mestá prudko rástli, nemali však vyriešenú kanalizáciu a odvoz odpadu.
„Na vidieku zas žila často v jedinej zle vetranej miestnosti celá rodina a v zimných mesiacoch aj domáce zvieratá. Hneď vedľa domu bola kopa hnoja, ktorou sa voda v studni neraz kontaminovala,“ hovorí Ľudmila Pavlíková z oddelenia histórie medicíny a zdravotníctva Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Ľudí často trápili kožné a pohlavne prenosné ochorenia. Myslenie ľudí ovplyvnila aj cirkev, ktorá odmietala nevyhnutnosť pravidelnej očisty tela. Starí Gréci či Rimania venovali hygiene veľkú pozornosť, o pár storočí neskôr na ignoranciu tejto každodennej potreby Európa kruto doplatila.
Medzi 14. až 18. storočím napríklad znížili morové epidémie „čiernej smrti“ počet obyvateľov Európy o tretinu. Bezprostrednou príčinou smrti bol rozpad orgánov a krvácanie.
Umieralo aj mnoho detí
Ešte v 19. storočí zomrelo na Slovensku 50-tisíc ľudí pri epidémii cholery. Ľudia nepočúvali rady lekárov a ich životný štýl, najmä na vidieku, bol stále rovnaký. K vysokej chorobnosti prispela podvýživa a tiež horšia dostupnosť zdravotnej pomoci. „Darilo sa tuberkulóze, toto vážne pľúcne ochorenie bolo často príčinou smrti aj v minulom storočí medzi svetovými vojnami. Boj s ním vyriešil objav penicilínu,“ vysvetľuje Anna Falisová z Historického ústavu SAV v Bratislave.
Veľkým problémom predoš-lých dvoch storočí bola aj vysoká úmrtnosť detí. „Umierali často na čierny kašeľ, šarlach či záškrt. Problémom boli aj osýpky, pravé kiahne a detská obrna. Až po druhej svetovej vojne sa Európa vďaka vakcínam s mnohými chorobami vyrovnala,“ hovorí historička. ⋌(AS)
