K najzávažnejším ochoreniam pohybového aparátu patrí reu-matoidná artritída.
Bolestivé ochorenie paralyzuje pacientov pohyb. V súčasnosti ním trpí viac ako 20 miliónov ľudí na svete, na Slovensku podľa údajov Národného ústavu reumatických chorôb 53-tisíc.
„Zvyčajne sa vyskytuje v strednom veku, ale postihuje aj mladých ľudí a výnimočne deti. Trikrát častejšie tento problém riešia ženy ako muži, čo súvisí aj s hladinou ženských hormónov,“ povedal Ivan Rybár z Katedry reumatológie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
Mechanizmus vzniku choroby je zložitý a presná príčina nie je známa. Ovplyvňujú ju však aj ďalšie faktory – dedičnosť, metabolické poruchy a najmä porucha imunitného systému.
Ako choroba vzniká
Zmeny súvisia s kĺbovou membránou. Produkuje synoviálnu tekutinu, ktorá vyživuje a chráni chrupavku a kosti kĺbov. Pri poruche imunitného systému sa v membráne hromadia biele krvinky. Odpoveďou je obranná reakcia organizmu - zápal, pri ktorom sa tekutina tvorí nadmerne, tkanivo sa poškodzuje, dochádza k opuchom a kĺby bolia.
Zapálená membrána postupne prerastá do chrupavky a dokáže rozrušiť aj kosť pod ňou. V neskorších štádiách sa premení na zjazvené väzivové tkanivo, ktoré po čase skostnatie a zapríčiní, že kĺb sa nemôže hýbať.
„Okrem kĺbov horných a dolných končatín sa problém môže dotknúť aj krčnej chrbtice. Pri deštrukcii prvého a druhého stavca, zodpovedných za pohyb hlavy, sa môžu neskôr vyvinúť aj neurologické komplikácie,“ vysvetľuje Rybár.
Pri zápaloch bedrového kĺbu sa zhoršuje postoj pacienta, ak sa artritída prejaví v čeľustnom kĺbe, zase prijímanie potravy.
Častý dôvod invalidity
„Ochorenie je o to nebezpečnejšie, že môže zasiahnuť aj srdce, pľúca, oči alebo cievy,“ hovorí Rybár. Pacienti preto najčastejšie zomierajú na srdcovo-cievne choroby, pľúcne infekcie či zlyhanie obličiek. Choroba podľa reumatológa skracuje život v priemere o 10 rokov. Až 75 percent pacientov má zníženú pracovnú schopnosť a po 10 rokoch polovica z nich skončí v trvalej invalidite.
Liečba musí byť komplexná
Dôležité je rozpoznať ochorenie čo najskôr. Len u 10 percent pacientov choroba odznie spontánne bez väčších následkov. Väčšina sa doživotne lieči.
Okrem užívania liekov, ktoré zmierňujú bolesť a zápal, menia pacienti životný štýl, chodia do kúpeľov, špeciálnymi cvičeniami udržiavajú pohyblivosť kĺbov, absolvujú korekčné operácie. V posledných rokoch zápaly pomáha mierniť biologická liečba. „Blokuje vznik zápalu, zbavuje pacientov bolesti a brzdí deštrukciu kĺbov,“ vysvetľuje Jozef Lukáč z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch.
Nevýhodou je zníženie imunity, takže pacienti sú náchylnejší na infekcie. Hrozí im najmä tuberkulóza, takže musia chodiť na kontroly.
Nie každý pacient preto biologické lieky môže brať. Sú aj drahé, ročne vyjdú na 300- až 800-tisíc korún. S liečbou, ktorú navrhuje komisia národného ústavu, musí súhlasiť aj revízny lekár zdravotnej poisťovne. ⋌
(AS)